SME

Šaljapin, Fiodor Ivanovič

Zvučný a sýty bas ruského speváka Fiodora Ivanoviča Šaljapina suverénne zvládol aj najhlbšie tóny dosiahnuteľné ľudskými hlasivkami. Dnes si svet pripomína 135 rokov od jeho narodenia.

Fiodor Ivanovič Šaljapin spieval aj v milánskej opere La Scala.Fiodor Ivanovič Šaljapin spieval aj v milánskej opere La Scala. (Zdroj: SITA/AP)

Zvučný a sýty bas ruského speváka Fiodora Ivanoviča Šaljapina suverénne zvládol aj najhlbšie tóny dosiahnuteľné ľudskými hlasivkami. Dnes si svet pripomína 135 rokov od jeho narodenia.

Kým kritika mohla napísať, že je veľký, geniálny a neprekonateľný, musel na sebe úporne pracovať. Naučil sa to v mladosti. Keďže jeho otec bol pijan, Fio­dor, najstarší zo štyroch detí, často nastavoval chrbát, aby bránil chorú matku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Striedal povolania

Už v rodnej Kazani sa rozhodol, že sa chce venovať divadlu a spevu. Kým sa tak stalo, učil sa za obuvníka, stolára, istý čas bol pisárom, štatistom, prístavným robotníkom i členom kočujú­cich divadiel. Z divadla ho prepustili iba preto, že rád jedol cesnak a jeho dych „urážal“ principála. Z Kazane napokon ušiel do Tbilisi, kde takmer umrel od hladu. Zachránili ho priatelia. Ich zásluhou mohol spievať v rôznych zábavných podnikoch.

SkryťVypnúť reklamu

Náhodou Šaljapina počul spievať (pri otvorenom okne bytu) tenorista Ustinov - bývalý člen cárskeho divadla v Moskve. Začal ho učiť bez nároku na honorár. Napokon sa úspešne uviedol v Tbiliskej opere. Šaljapin chcel viac. S odporúčajúcimi listami chcel začať novú sezónu roku 1894 už v Moskve. Po istých sklamaniach dostal nečakanú ponuku z Mariinského divadla – najvýznamnejšej cárskej opernej scény v Petrohrade. O rok neskôr bol už členom moskovskej Mamontovovej súkromnej scény a od roku 1899 sólistom prominentnej opery Veľkého divadla. Vstupom na túto opernú scénu sa začal Šaljapinov nový – hudobne i finančne bohatý život.

Tajomstvo postáv

Šaljapin si uvedomoval nedostatky ruskej opernej školy, preto narušil rutinérsku prácu v opere. Temperamentne sa ruval o základné umelecké pojmy. Vysoké nároky kládol nielen na seba, ale aj na ostatných. Sám na sebe vyskúšal, že ľudia pochopia zmyslel spievania slov a citov, len ak preniknú do tajomstva postáv, ktorú stvárňuje. Napokon na spoluprácu „donútil“ aj kolegov, zbor, režisérov, kostymérov... Než sa naučil titulný part opery Boris Godunov, preštudoval všetky dostupné materiály, najmä charakteristiku postáv, povahové vlastnosti cára Borisa, zvyky, postoje... „Keď som spieval Borisa,“ spomína Šaljapin, „pripadal som si ako on sám. Jeho duša bola mojou dušou...“

SkryťVypnúť reklamu

Podobne pristupoval ku každej postave, aby svoj zvučný hlas spojil s dokonalým hereckým výkonom. V tom bol priekopnícky a výnimočný. Navyše zo svojho slovníka vyškrtol slovo „nedá sa“. Neveril v silu talentu bez úmornej práce. „Nikdy, ani po najväčších úspe­choch, som nepovedal: teraz, bratku, odpočívaj na vavrínoch.“

Spieval aj v Prahe a Bratislave

Veľkolepý úspech v milánskej La Scale mu otvoril dvere na najväčšie operné scény. Najradšej však vystupoval v Paríži a v Londýne. Všade, kam prišiel, spôsobil rozruch. Bol veselý, hrmotný, kypel neskrotnou veselosťou. Hovorilo sa, že kam vstúpi Šaljapin, akoby vtrhlo celé Rusko. Po revolúcii sa v Rusku nevedel zorientovať a napokon v roku 1921 s rodinou emigroval do Francúzska. Žiaľ, majetok, ktorý si pri svojej príslovečnej šetrnosti nahromadil, musel oželieť. Aj naďalej však úspešne umelecky i finančne pôsobil na najväčších svetových operných scénach. Účinkoval aj v Prahe, Brne a Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

S pribúdajúcimi rokmi Šaljapinovi ubúdalo umeleckých i fyzických síl. Nedostatky v hlase vyvážil dokonalosťou prejavu. Ale prízrak zákernej choroby, s ktorou odvážne bojoval, už nestratil. Do poslednej chvíle veril, že doma v Rusku si otvorí vlastné divadlo. Zomrel v roku 1938 v Paríži. Našťastie zostalo po ňom veľa svedectiev a nahrávok, ktoré dokumentujú jeho umenie.

Autor: Dobroslava Medvedcová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  1. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  2. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  3. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  4. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  5. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  6. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  7. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  8. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 17 880
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 720
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 630
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 419
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 935
  6. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 686
  7. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 2 600
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 1 623
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Sochár Feidias vytvoril jeden z divov sveta


a 1 ďalší

Archeológ, politológ a zoológ reagujú i na výzvy súčasnosti.


a 2 ďalší

Skôr než jeho architektov poznáme jeho ničiteľa Herostrasa.


a 1 ďalší

Po Semiramidiných vysunutých záhradách pátrajú archeológovia dlhé desaťročia


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu