Najväčšia kancelárska budova na svete a zároveň aj najväčší päťuholník. Symbol americkej vojenskej moci Pentagon sídlo ministerstva obrany Spojených štátov.
Príbeh Pentagonu sa začal písať počas druhej svetovej vojny. Hoci v prvej polovici roku 1941 Washington do vojny v Európe ešte nezasiahol, vývoj na starom kontinente mal vplyv na vtedajšie americké ministerstvo vojny.
V máji toho roku federálny Úrad pre verejnú správu navrhol postaviť pre ministerstvo obrany viacero nových budov po celom Washingtone. V tom čase v ňom pracovalo 24-tisíc zamestnancov a očakávalo sa, že do roka toto číslo presiahne 30-tisíc.
Lepšia jedna budova
Brigádny generál Brehon Somervell mal lepší nápad: čo tak premiestniť tisícky zamestnancov do jednej budovy. Nielenže by sa tým ušetrilo, ale zefektívnil by sa aj chod ozbrojených síl. Už 17. júla sa projekt ocitol na stole rozpočtového podvýboru Snemovne reprezentantov. O päť dní neskôr dostali kongresmani k dispozícii prvé skice kolosálnej budovy. Do konca leta mal generál zelenú nielen od Snemovne reprezentantov, ale aj Senátu.
Prečo sa rozhodli práve pre päťuhoľníkový tvar? Dôvod bol prozaický. Pôvodne mal stáť na území arlingtonských fariem obkolesený piatimi cestnými ťahmi.
Prezident Franklin Delano Roosevelt sa však obával, že zatieni panorámu Washingtonu a bude brániť výhľadu, posunuli budovu pozdĺž rieky Potomac o kilometer ďalej. Namiesto fariem stojí na ploche bývalého Hooverovho letiska, tehelne, skladu zeleniny, pretekárskej dráhy a domov.
Osudný 11. september
Prvý výkop na stavbe urobili 11. septembra 1941. Presne v deň 60. výročia na Pentagon zaútočili teroristi. Do západného krídla stavby vrazil Boeing 757 spoločnosti American Airlines. Pri tragickom útoku zahynulo 64 ľudí na palube a 175 zamestnancov Pentagonu. Pri záchranných prácach vtedy pomáhal aj sám minister obrany Donald Rumsfeld.
Šesťdesiat rokov pred útokom stavalo budovu tisíc architektov a 14-tisíc robotníkov. Denne sa vystriedali tri zmeny. Pracovalo sa 24 hodín sedem dní v týždni, aby nová pýcha americkej armády bola hotová do 16 mesiacov. V dôsledku vojnového nedostatku ocele a iných kovov musel hlavný architekt George Bergstrom pracovať s tým, čo mal. Výsledkom bol betónový gigant. Na výstavbu sa vyťažilo 617-tisíc ton piesku, z ktorého sa pripravilo 332-tisíc kubických metrov betónu.
Ušetrilo sa toľko ocele, že sa z nej mohla postaviť jedna vojnová loď. Generáli si nemohli dovoliť extra luxus, a tak padli aj bronzové dvere, medené ozdoby a dokonca kovové priečky na záchodoch. Celkové náklady predstavovali asi 83 miliónov dolárov. Budova je obrovská, do každého z päťuholníkov by sa zmestilo sídlo amerického Kongresu – Kapitol.
Vojenský gigant
Pentagon je ako malé mestečko, žije v ňom 23-tisíc zamestnancov, vojakov aj civilov. Vlastne v jeho oblasti predtým stála aj menšia rezidenčná štvrť - Hell’s Bottom (Pekelné dno).
Dnes tam je 80 hektárov trávnikov, 16 parkovísk pre takmer deväťtisíc automobilov, 691 fontán s pitnou vodou, 7754 okien, 4200 nástenných hodín, 284 toaliet, dve kaviarne a šesť občerstvení.
Stotisíc míľ telefónnych káblov zabezpečuje chod telefónnej siete, ktorá prepojí denne 200-tisíc hovorov. Pošta ministerstva vybaví denne 1 200 000 zásielok a miestna knižnica poskytuje 1700 periodík v rôznych jazykoch.
