Ružový kostol Hagia Sofia stojí v európskej časti Istanbulu. Prežil niekoľko silných zemetrasení a vďaka nezvyčajnému spojeniu kresťanstva s islamom je pamiatkou číslo jeden na zozname každého turistu v bývalom hlavnom meste troch impérií.
„Big bag – problem,“ upozorňuje angličtinou stráž, ktorá turistov s ruksakom do veľkolepého múzea islamu a kresťanstva nepúšťa. Pre hrozbu terorizmu musí prejsť každý „röntgenom“ a problematický ruksak odovzdať na vrátnici.
Prekonaný Šalamún
Keď cisár Justinián vstúpil do hotového megakostola, od úžasu zvolal: „Prekonal som ťa, Šalamún!“ S nadšením obdivoval majstrovské využitie svetla a priestoru, ktoré veľkoleposťou prekonalo aj Jeruzalemský chrám. Netušil, že na tie isté biblické mozaiky budú v budúcnosti pozerať popri veršoch z Koránu. V masívnej svätyni uctievali takmer tisícročie kresťanského Boha, ale od pádu Byzantskej ríše sa v ňom klaňali Alahovi. Steny chrámu sa stali symbolom náboženského boja.
Aja plná rekordov
Chrám Božej múdrosti, po turecky Ayasofya, alebo familiárne Aja, stavalo stotisíc remeselníkov iba päť rokov. Najlepší mramor, zlato a striebro doviezli zo všetkých končín impéria.
Gigant vysoký ako pätnásťposchodový panelák podopiera stosedem pilierov. Niektoré pochádzajú z Artemidinho chrámu v Efeze.
Najväčším obdobím temna pre kostol boli križiacke rabovačky a obdobie ikonoborectva, keď umelecké bohatstvo posvätného miesta ničili samotní kresťania. Keď sa Turci v pätnástom storočí zmocnili Konštantínopolu, sultán Mehmed Dobyvateľ rozkázal na počesť triumfálneho víťazstva prerobiť Hagiu Sofiu na mešitu. Zakázal pri tom miesto znesvätiť a poškodiť.
Vďaka kupole, ktorá je obľúbeným prvkom islamskej architektúry, bola prestavba jednoduchá. Zvonku dostavali štyri minarety, zvnútra mihráb, ktorý ukazuje smer k Mekke a biblické mozaiky pretreli islamskými ornamentmi. Náter zakonzervoval pôvodné obrazy a vďaka tomu ich turisti obdivujú v autentickom lesku ešte po 1470 rokoch. Schátraná Aja tak po období temna paradoxne zažila popri transformácii na mešitu najrozsiahlejšiu rekonštrukciu.
Šalamúnsky múdre rozhodnutie
Zakladateľ moderného Turecka Atatürk v roku 1934 šalamúnsky rozhodol o osude komplexu, ktorý bol roky symbolom dobytia byzantského Konštantínopolu. Múzeum Hagia Sofia už viac neslúži žiadnemu náboženstvu, ale turistom, ktorí na rozhraní svetadielov obdivujú atypickú prítomnosť biblických mozaík vedľa islamských ornamentov.
Osud chrámu núti turistov, ktorých kontrolujú pri vstupe, pozrieť sa na islam a s ním tak často spájaný terorizmus aj z iného uhla, ako káže stereotyp. Odkaz zachovaných kresťanských mozaík hovorí jasne: islam neničil.
Autor: Lenka Peťková
