Počas ekumenickej bohoslužby začiatkom decembra odzneli v rímskej Bazilike svätého Pavla chválospevy Charlesa Wesleyho. Hoci bol lídrom metodistického hnutia, písal pre všetkých kresťanov a zapáčil sa aj Vatikánu.
Osemnáste dieťa
Charles Wesley sa narodil v roku 1707 ako predposledné z devätnástich detí Susanny a Samuela Wesleyovcov, z ktorých len desať prekročilo prah dospelosti. Rodina žila v Epworthe, v anglickom grófstve Lincolnshire. Jeho otec tam pôsobil ako kaplán v anglikánskej cirkvi. Matka deti vychovávala v disciplíne a pokore. Každé z nich vrátane Charlesa už od piatich rokov povinne čítalo Bibliu.
Prvý metodista
Charles šiel v šľapajach svojho otca i starého otca a vyštudoval teológiu na Vysokej škole Kristovej cirkvi na Oxfordskej univerzite. Tam v roku 1727 okolo seba zhromaždil takzvaný Oxfordský svätý klub. Skupina študentov sa snažila preraziť vo vtedajšom zaužívanom študentskom lajdáctve novým životným štýlom. Navštevovali chudobince a väznice. Ich mottom bolo Kristovo: Miluj svojho blížneho ako seba samého. Takáto aktivita bola nevídaná a hlavou krútili i profesori.
Členovia spolku sa snažili nájsť „metódu“, ktorou by mohli dosiahnuť spasenie vlastnou snahou. A tak vznikla ich prezývka metodisti.
Neskôr sa k nim pridal i Charlesov starší brat John, ktorý sa čoskoro stal vodcom klubu a neskôr popredným lídrom metodistického hnutia.
Bratia si boli v mnohom podobní, tak v názoroch, ako i v osobnej charizme.
Odmietali duchovnú apatiu a materializmus, ktoré boli pre Anglicko v 18. storočí typické. V krajine zakladali metodistické spoločenstvá a ich kázne boli plné nadšenia. Krátky čas strávili na misii aj v americkej Georgii. Charlesa, na rozdiel od brata, trápila myšlienka rozchodu s anglikánskou cirkvou. Nesúhlas veľkých cirkví s hnutím metodistov viedol k vzniku metodistickej cirkvi štyri roky pred Charlesovou smrťou.
Najplodnejší básnik
V osobnom živote Charles prežil šťastné manželstvo. V roku 1749 si zobral o 19 rokov mladšiu Sarah Gwynneovou, ktorá bratov sprevádzala po ich cestách v Británii. Spolu mali osem detí, tri z nich dosiahli dospelý vek. Charles Wesley sa považuje za najobdarovanejšieho a najplodnejšieho zo všetkých anglických autorov kresťanských piesní. Napísal vyše šesťtisíc chválospevov a básní.
Na zhudobnenie textov si niekedy vypožičiaval nové melódie z opery, alebo z anglických ľudových piesní. Rád „siahol“ po hudbe Georga Friedricha Händela a nemal tiež nijaký problém napísať text oslavujúci Boha na svetskú pieseň, ktorá bola práve populárna.
Napríklad vianočná pieseň „Hark! The Herald Angels Sing“ (Počúvajte, anjeli spievajú) napísal na Mendelssohnovu chválu tlače.
Básne na každú príležitosť
Podobne prvá sloha piesne „Love Divine, All Loves Excelling“ (Božia láska nad všetky lásky) je parafrázou Drydenovho Kráľa Artuša, kde autor píše: „Fairest Isle, all Isles excelling“ (krásny ostrov nad všetky ostrovy). Wesley vyprodukoval trikrát viac ako William Wordsworth, jeden z najplodnejších anglických básnikov. Wesley písal na každú príležitosť. A ako tvrdia jeho životopisci, príslovie, že dobrý chválospev je taký zriedkavý ako kométa, Charles jasne vyvrátil.
Zomrel v Londýne, o tri roky skôr ako jeho starší brat. Sarah prežila svojho muža o 34 rokov, so štedrou pomocou Johna.
