Myšlienka založiť nový denník pre hlavné mesto skrsla v hlave Stilsona Hutchinsa. Jeho sídlo bolo na tej istej ulici, na ktorej sa nachádza aj Biely dom.
Pomoc Demokratickej strane
Hutchins nebol v tomto biznise žiadnym nováčikom, prišiel zo St. Louis, kde už niekoľko novín viedol. Novým projektom chcel pomôcť Demokratickej strane. Tá bola v kríze po kontroverzných voľbách, keď víťazstvo v prezidentských voľbách osobitná kongresová komisia prisúdila republikánovi Rutherfordovi Hayesovi.
Hutchinsova ženba s demokratmi však netrvala dlho, už koncom 80. rokov Washington Post presadzoval vlastné názory a politiku. A darilo sa mu, kúpil svojho jediného konkurenta – Republican National a tiež večerník Evening Post. Na krátky čas pre Post písal aj Joseph Pulitzer.
Po dvanástich rokoch Hutchins noviny predal za 210-tisíc dolárov Frankovi Hattonovi a exkongresmanovi Beriovi Wilkinsovi.
Už v roku 1905 prešlo vlastníctvo Johnovi McLeanovi. Za éry rodiny McLeanovcov prežil denník azda najväčšiu krízu, hoci nedeľné vydanie (najmä vďaka bulvárnejšiemu obsahu a komiksom) rástlo.
Príchod Meyera
V roku 1933 Washington Post vyhlásil bankrot a kúpil ho známy newyorský bankár Eugene Meyer. Mal neľahkú úlohu, vzkriesil denník, keď jeho náklad klesol na 50-tisíc. Podporil redakciu, prijal nových editorov a reportérov. A opäť zmenil orientáciu denníka, demokratov v láske nemal.
Vtedy nastala aj najkomickejšia typografická chyba. Na titulke bolo „FDR in Bed with Coed“. Čiže prezident Franklin Delano Roosevelt v posteli so študentkou, lenže správne malo byť „with Cold“, teda s nádchou. Výtlačky radšej stiahli.
Zlatý vek
Meyer sa vzdal denníka, keď ho prezident Harry Truman vymenoval za prvého prezidenta Svetovej banky. Nastúpila jeho dcéra Katharine Meyerová Grahamová spolu s manželom. Tá vo svojich sídlach hostila mnohých prezidentov vrátane Busha mladšieho, generálov a ministrov. A to aj napriek tomu, že s americkými politikmi bola často skôr na nože. Post získal Newsweek a televízne stanice.
Keď New York Times ustúpil požiadavke súdu, Washington Post aj tak neváhal pokračovať v publikovaní tajných dokumentov Pentagon Papers o vietnamskej vojne. A aj keď sa jej minister spravodlivosti vyhrážal, reportéri Postu vyšetrovali vlámačku do sídla Demokratickej strany. Aféra známa ako Watergate zlomila prezidentovi Nixonovi väz.
Za jej éry dosiahli noviny najvyšší náklad a stali sa súčasťou modernej mediálnej éry – hoci s publikovaním farebných fotiek začali až v roku 1999, to už mal pritom tri roky v prevádzke svoju webstránku. Počas svojej histórie noviny získali 22 Pulitzerových cien a spoločnosť The Washington Post Company sa zmenila na obrovské mediálne impérium.
