skôr stalo terčom kritiky za údajný rasizmus.
Joseph Conrad, vlastným menom Teodor Józef Nalecz Korzeniowski, sa narodil v haličskom Berdičeve 3. decembra 1857. Pochádzal z poľskej zemianskej rodiny s tradíciou vlasteneckého odboja proti cárskemu panstvu.
Jeho otec, Apollo Korzeniowski, bol romantický básnik a vlastenec, ktorý bol za prípravu národného povstania väznený a v roku 1861 poslaný do vyhnanstva do Volgody na severe Ruska.
Osudná plavba Kongom
V sedemnástich rokoch sa po smrti svojich rodičov vydal Korzeniowski do Marseille a stal sa námorníkom na francúzskych obchodných lodiach. Neskôr prešiel k anglickému námorníctvu, v roku 1886 dosiahol hodnosť kapitána a získal britské občianstvo.
Prelomová bola štvormesačná plavba po rieke Kongo v roku 1890. Ochorel na maláriu, ale hlavne utrpel otras z najhoršej tváre kolonializmu. „Predtým som bol len zviera,“ napísal vo svojej autobiografii.
Musel sa postupne vzdať svojej námorníckej kariéry: o štyri roky neskôr sa vo svojich 36 rokoch usadil v Anglicku a začal sa venovať literárnej činnosti. V roku 1896 sa oženil s dvadsaťdvaročnou Angličankou Jessii Georgeovou, s ktorou mal dvoch synov.
Conrad debutoval v roku 1895 románom Almayerov vzdušný zámok. Vo svojom diele zobrazoval zložitosť ľudskej skúsenosti a ťažkosti objektívneho posúdenia ľudských činov. Snažil sa pochopiť človeka v krajných situáciách a prenikať do hĺbok zla v človeku.
Obvinenia z rasizmu
Vývoj modernej psychologickej prózy ovplyvnila hlavne jeho novela Srdce temnoty (1902), v ktorej sa v horúčkovitom zážitku autobiografického hrdinu z plavby po rieke Kongo ukazujú hrôzy kolonializmu. Je to istá symbolicky poňatá cesta do vnútra zlých síl, ktoré sa zmocňujú človeka zviazaného svetom západnej civilizácie.
Práve za túto knihu ho kritizoval nigérijský spisovateľ Chinua Achebe, ktorý ho vo svojej eseji z roku 1975 nazval „dôkladným rasistom“.
Podľa Achebeho nemôže byť Srdce temnoty považované za „veľké umelecké dielo“, pretože to je „novela, ktorá oslavuje odľudštenie“. Na jeho obranu vystúpilo potom mnoho zástancov.
Na základe tejto knihy nakrútil v roku 1979 režisér Francis Ford Coppola filmovú výpoveď o vietnamskej vojne Apokalypsa, kde sa úlohou šialeného plukovníka Kurtza blysol Marlon Brando.
Návrat ku kresťanstvu
Za jedno z najlepších jeho diel je považovaný román Nostromo (1904), v ktorom sa spája majstrovské zobrazenie exotického prostredia s analýzou rozvratných účinkov zištných záujmov na ľudské charaktery a vzťahy.
Conrad sa zameriaval najmä na psychologické a etické problémy, tematiku ďalekých krajov, konflikt mimoeurópskej a európskej civilizácie a lyrizmus prevedenia. Často narúšal sled udalostí, preskakoval, menil zorný uhol rozprávania. Samotné more pre neho znamenalo tragédiu osamelosti, ale i mravnú výzvu.
Ukážkovým je z tohto pohľadu jeho román Lord Jim (1900), príbeh námorného dôstojníka, ktorý je štvaný pocitom, že stratil svoju česť, pretože v zdanlivo beznádejnej situácii opustil loď s osemsto pútnikmi.
Duševnú rovnováhu nachádza v obetavej pomoci domorodcom v zapadnutej malajzijskej dedine a nakoniec prijíma takmer mučenícku smrť.
Záver knihy akoby predpovedal jeho vlastný koniec života. Conrad zomrel 3. augusta 1924 v Cantenbury. Krátko pred smrťou sa opäť obrátil na kresťanskú vieru, v ktorej vyrástol, ktorú však už v mladosti opustil.
Conradove prózy mali veľký vplyv napríklad na tvorbu Grahama Greena, Ernesta Hemingwaya, Williama Burroughsa či Josepha Hellera.
Autor: Robert Míka, čtk
