ia Napoleona Bonaparta a jeho Jozefíny. Iránsky šach, druhý a zrejme posledný z dynastie Pahlaví, sa nechal korunovať pred 40 rokmi, 26. októbra 1967.
Fára bola krásna, šach za mocný a víťazný. Podobne ako Napoleon šach miloval moc až priveľmi. Rád sa opájal luxusom a západnými výstrelkami, a tak veľkolepá korunovácia len prispela k jeho budúcemu pádu.
Prvá cisárovná po 1 300 rokoch
Korunovácia, na ktorú médiá z celého sveta do Teheránu poslali svojich zástupcov, bola výnimočná aj pre poctu, ktorej sa dostalo tretej šachovej manželke Fáre. Nedostala titul kráľovná ako predchádzajúce manželky, neschopné porodiť mužského dediča trónu, ale titul cisárovná. Naposledy sa takýmto titulom hrdili dve panovníčky zo 7. storočia, teda z obdobia, keď do krajiny ešte neprišiel Islam.
Takéto titulovanie aj vyzdvihovanie predislamskej kultúry šachom pobúrili náboženských lídrov krajiny. Hoci šach bol veriaci šiita, nikdy to s náboženstvom nepreháňal.
Monarchistické praktiky sa zase nepáčili iránskym intelektuálom, ktorí požadovali väčšiu demokratizáciu krajiny. Na tú sa však šach, aj keď urobil viaceré významné reformy (pozemková reforma či volebné právo pre ženy) nechystal.
Naopak s pribúdajúcimi rokmi sa správal čoraz viac ako diktátor posadnutý svojím obrazom a paranoik obávajúci sa zrady.
Šampanské, krištáľ a kočiar
V deň svojej korunovácie však žiaril. Žiarilo vlastne všetko. Kočiar, ktorý na streche niesol kópiu koruny dynastie Pahlaví, obrovský trón, malý „trónik“ pre šachovho nasledovníka, aj šperky na honosne oblečených dámach. Protokol bol prísny: ženy večerné toalety a pokrývky hlavy, muži uniformy alebo fraky.
Korunu vyrobili najlepší parížski zlatníci, kočiar pripomínajúci najluxusnejší dopravný prostriedok Habsburgovcov si objednali vo Viedni, päťtisíc hostí jedlo na najlepšom porceláne a pilo najlepšie šampanské z najdrahšieho krištáľu.
Na kráľovský sprievod sa prišli pozrieť údajne štyri milióny ľudí, strážilo ho 7500 elitných vojakov. Veľkú pozornosť médiá venovali krásnej Fáre v dokonalej róbe aj jej šesťročnému synovi princovi Rezovi, ktorého navliekli do maličkej uniformy. Písali o ich vznešenosti, charizme aj dokonalom vystupovaní. Fáru prirovnávali ku Kleopatre a obdivovali dokonalú choreografiu celej udalosti.
Diablov večierok
Šach usporiadal ešte jednu podobnú udalosť. Štyri roky po svojej korunovácii zorganizoval v Persepolise oslavy vzniku Perzskej ríše. 2500ročnú ríšu oslavovali skutočne veľkolepo. Zase všetko žiarilo od zlatka aj pozlátky.
Hostí rozvážalo 250 červených Mercedesov, vyvárali im kuchári z preslávenej parížskej reštaurácie Maxim's de Paris, opäť sa stolovalo na najlepšom porceláne.
Oficiálny banket trval päť a pol hodiny a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Celá záležitosť stála 200 miliónov dolárov, aj keď oficiálne sa priznalo len 17. Niektorí o oslave hovorili ako o párty storočia.
Takéto rozhadzovanie pobúrilo iránsku opozíciu, ktorá tvrdila, že peniaze sa radšej mohli použiť na pomoc chudobe. Ajatolláh Chomejní oslavy označil za diablov večierok.
Islamská revolúcia
O osem rokov neskôr stál na čele revolúcie, ktorá poslala šacha umierajúceho na rakovinu aj celú jeho rodinu do exilu a z iránskej skazenej monarchie urobila islamsku teokraciu. Všetko, čo šach kedy urobil, označili noví vládcovia Iránu za zlé, neislamské a odporné.
Šachovi priaznivci, ktorí z Iránu poutekali a sú roztrúsení po celom svete, na jeho korunováciu dodnes spomínajú ako na slávnu udalosť.
