Židia počítajú roky od stvorenia sveta, kresťania od narodenia Ježiša a moslimovia od hidžry - dňa, keď sa Mohamed vydal na púť do oázy Jathrib, dnešnej Mediny. Svoju cestu začal údajne 16. júla 622. Pred 1485 rokmi sa tak začal moslimský rok 1.
Rozhodnutie označiť začiatok hidžry za začiatok moslimského letopočtu padlo v roku 638 alebo 639. Urobil ho kalif Umar, ktorý bol Mohamedovým druhým nástupcom a okrem toho aj svokrom a poradcom.
Podľa niekoľkých zdrojov sa hidžra odohrala až v septembri 622, moslimský kalendár sa však začína dňom, ktorý západný kalendár označuje dátumom 16. júl 622. Existujú aj rôzne názory na to, či hidžra označuje deň, keď Mohamed opustil Mekku, alebo deň, keď prišiel do Jathribu.
Niektorí arabisti tvrdia, že Mohamed podnikol prvú hidžru už v roku 615, keď so svojimi stúpencami načas odišiel do Habeša na území dnešnej Etiópie.
Mesto prorokovo
Druhá a pre moslimov významnejšia hidžra sa začala, keď Mohamed opustil svoju domovskú Mekku, pretože nové náboženstvo, ktoré začal hlásať, sa miestnym nepozdávalo. Nepáčila sa im koncepcia jedného Boha ani to, že Mohamed sa vyhlasoval za jeho proroka. Tamojším kupcom tiež nevyhovovala Mohamedova kritika, že údajne podľahli modlárstvu a správali sa nemorálne.
Mohamed a jeho stúpenci sa stávali terčmi útokov a keď bolo jeho prenasledovanie neúnosné - údajne ho chceli dať zabiť, rozhodol sa so sedemdesiatimi najvernejšími Mekku opustiť. Zamieril do oázy Jathrib, kde ho uvítali o niečo lepšie. Dokonca z neho urobili arbitra v spore medzi miestnymi arabskými kmeňmi aj medzi Arabmi a tamojšou židovskou obcou.
Vytvoril tam aj akúsi „ústavu“, v ktorej špecifikoval práva a povinnosti občanov a vzťahy medzi jednotlivými komunitami. Umožnil tiež nemoslimom dodržiavať svoju vieru, ak za to zaplatia poplatok.
Podľa moslimských učencov Jathrib, ktorý neskôr pomenovali na Mesto prorokovo (skrátene Medina), prešiel s Mohamedom významnými zmenami. Prorok tam dal postaviť mešitu, prvú islamskú školu, oázu dal vyčistiť, ľuďom kázal stavať studne a venovať sa poľnohospodárstvu, bojoval proti chudobe a zaviedol vládu zákona.
Náboženské konflikty
Keď sa v Medine dobre zabýval, rozhodol sa vyrovnať s tými, čo proti nemu brojili. Po viacerých náboženských konfliktoch vykázal z oázy jeden zo židovských klanov (neskôr už nebol taký „veľkorysý“ a Židov odmietajúcich konvertovať a údajne spolupracujúcich s nepriateľmi dával zabiť).
Tiež vraj pochopil, že Židia nie sú ochotní pristúpiť na jeho náboženstvo a rozhodol sa zmeniť svoje učenie tak, že moslimovia sa pri modlitbe už neobracali na Jeruzalem, ale na Mekku.
Tá však musela zaplatiť za to, že ho predtým odvrhla. V roku 630 ju dobyl a miestni dobrovoľne či nedobrovoľne konvertovali na islam.
Potom sa vrátil do Mediny, kde aj v roku 632 zomrel po tom, čo sa sťažoval na bolesti hlavy. Na mieste jeho údajného hrobu stojí honosná mešita, ktorú ročne navštevujú státisíce ľudí. Moslimovia veria, že ak sa tam raz pomodlia, je to hodné tisícky modlitieb. Medina je po Mekke považovaná za druhé najposvätnejšie miesto islamu.
Zákonodarca
Hidžra, ktorá Mohameda priviedla do Mediny, bola skutočným obratom pre dejiny moslimov. Z Mohameda ako dovtedajšieho proroka nového náboženstva sa stal zrazu štátnik, vojvodca aj zákonodarca a z islamu nielen náboženstvo, ale aj politický a ideologický koncept.
Moslimovia často zdôrazňujú, že hidžra nebola, tak ako si myslia ľudia na Západe, len útekom či únikom z Mekky.
„Moslimovia si túto udalosť vybrali ako predel v čase. Hidžra bola fakticky prechodom medzi dvoma mestami, ktoré sú od seba vzdialené 480 kilometrov. Hlavne to však bol začiatok novej éry, novej civilizácie a novej histórie pre celé ľudstvo,“ napísal moslimský teológ Muhammad Siddiqi.
