Jan Antonín Baťa bol v Československu v máji 1947 v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za to, že sa verejne neprihlásil do odboja proti nacistom.
Zradca národa
Aj keď je preukázané, že Jan Antonín počas vojny podporoval rodiny odbojárov a údajne aj londýnsku exilovú vládu, v máji 1947 bol výrokom súdu, ktorý sa opieral o Benešove dekréty, označený za kolaboranta a zradcu národa, odsúdený na väzenie a prepadnutie majetku. Za vinu mu bol dávaný okrem iného aj fakt, že jeho závody na okupovanom území vyrábali pre Nemcov. V Československu ich riadili riaditelia a manželka zakladateľa firmy Tomáša Mária, ktorá svojou prítomnosťou odvrátila zabranie firmy okupantmi. Neskôr sa preukázalo, že Baťov koncern v tom čase ilegálne poskytoval veľké finančné sumy odboju. Padlo aj podľa mnohých nezmyselné obvinenie, že s nacistami plánoval vysťahovanie Čechov do Patagónie.
Vplyvná osobnosť
O dôvodoch jeho odsúdenia existuje niekoľko špekulácií. Podľa nich za rozsudkom mohla stáť snaha štátu získať majetok a zbaviť sa vplyvnej osobnosti (jeho továrne v Československu boli už predtým znárodnené), politická objednávka predznamenávajúca udalosti roku 1948, ale aj napríklad osobné spory medzi Baťom a prezidentom Eduardom Benešom či konkurenčný boj o svetový obuvnícky trh, ktorý proti Baťovi viedli Američania.
Tí (a Briti) ho počas vojny dali tiež na tzv. čiernu listinu, čo v podstate znamenalo, že s ním nikto nemohol obchodovať. Neskôr bolo jeho meno z kolaborácie s Nemcami očistené a spojenci ho z „čiernych zoznamov“ vymazali. To už však dávno podnikal v Brazílii, ako prišiel o znárodnený majetok v Československu a okolitých krajinách, tak o zostávajúce zahraničné pobočky firmy. O tie sa súdil so synom zakladateľa firmy, v Kanade usídleným Tomášom Baťom mladším, a spor prehral. Podľa dohody získal len pobočky v Brazílii a na Haiti. Na americkom súde neuspel údajne aj preto, že doklady potvrdzujúce jeho vlastníctvo firmy zostali v komunistickom trezore.
Jan Antonín Baťa sa narodil 17. marca 1898 z druhého manželstva Antonína Baťu. Postupne prešiel všetky výroby bratových závodov, vyučil sa niekoľkým profesiám a absolvoval prax v zahraničí. Potom úzko spolupracoval na vedení podniku, riadil zásobovanie a zakladanie zahraničných pobočiek. Od bratovej smrti do okupácie v roku 1939 viedol firmu, okrem iného podnikol veľkú obchodnú cestu po svete a propagoval nové cesty rozvoja celého československého hospodárstva.
Viedol bratovu firmu
Odborníci i obdivovatelia baťovského podnikateľského zázraku sa dodnes hádajú o to, kto z nevlastných bratov bol úspešnejší. Tomáš z malej krajčírskej továrne vybudoval nebývalo prosperujúcu firmu s celosvetovou pôsobnosťou, Jan Antonín ju o nič menej úspešne rozvíjal. V čase hospodárskej krízy začiatkom 30. rokov rozšíril výrobu o nové odbory (pneumatiky, lietadlá, klinové remene, gumárenský tovar, hračky, bicykle, umelé vlákna), do Zlína pozval popredných architektov, vrátane Le Corbusiera, založil filmové ateliéry či školu umenia.
Mal niekoľko ambicióznych plánov, najznámejším je asi diaľnica naprieč celým vtedajším Československom. Vo svete vznikali nové továrne. Stúpenci zakladateľa firmy tieto zásluhy Janovi Antonínovi síce neupierajú, poukazujú však na to, že len úspešne dokončil bratove projekty. A Jan Antonín uspel údajne predovšetkým preto, že prenechal časť vedenia podniku schopným riaditeľom z čias Tomáša Baťu.
Na začiatku okupácie pobýval v USA, kde otvoril pobočku, z ktorej chcel urobiť centrum medzinárodný Baťa Shoe Company. Nevyhol sa stretnutiu s konkurenciou a odbormi, údajne sa zaplietol aj do predvolebnej kampane a americká strana mu nepredĺžila povolenie k pobytu. Využil preto ponuky z Brazílie, kam, ako sa neskôr ukázalo, natrvalo presídlil. V Brazílii vybudoval nové závody a obchody, založil dve poľnohospodárske osídľovacie centrá a mestá Batatuba, Mariapolis, Batayporá a Bataguacú, a okrem iného pôsobil aj ako poradca prezidenta. Tu aj 23. augusta 1965 zomrel.
Jan Antonín Baťa je autorom aj niekoľkých kníh, v ktorých vyložil svoje názory na národohospodárske i politické problémy. Ešte v Československu vydal knihy Spolupráca, Budujeme štát pre 40 miliónov ľudí, Za obchodom okolo sveta a Ideálne priemyslové mesto. V písaní pokračoval aj v Brazílii, kde mu okrem iného vyšlo aj desať zväzkov básní.
Autor: Petr Satrapa, čtk
