Aj velikáni tanečného sveta od Baryšnikova po Nurejeva ho považovali za jedného z najúžasnejších tanečníkov 20. storočia. „Na prvom mieste som zabávač,“ tvrdil Astair.
Čo bolo na tomto štíhlom mužovi s plešinkou také výnimočné? Jeho obyčajnosť, hoci to znie trochu absurdne. Presnejšie povedané - ilúzia obyčajnosti. Udieral nohami do podlahy nedbalo, akoby sa naňho nepozerali tisíce zbožňujúcich párov očí. Ruky vo vreckách, tváril sa cool, ešte aj keď „lietal“ po stene. Jeho elegancia bola nákazlivá, kontrolu, s akou ovládal svoje technické majstrovstvo, obdivuhodná. Vznešenosť, originalita a presnosť - toto bola svätá trojica, ktorá tvorila božského Freda Astaira.
Z tieňa do reflektorov
Fred Astaire, vlastným menom Frederick Austerlitz, začal tancovať so svojou staršou sestrou Adelou. Nemal ani sedem rokov, keď ho Adela „namočila“ do rytmov a krokov. Odštartovala tak ich kariéru vo vaudeville, ktorým sa pretancovali až na broadwayské a londýnske javiská. Bola to ona, kto bol hviezdou. „On tancoval len v jej tieni,“ píše Jerome Charyn v knihe o Hollywoode Movieland. „Bol to stratený chlapček.“
Lenže Adela sa vydala a stratený chlapček zostal bez partnerky. Táto veľká strata bola, ako inak, súčasne veľkou Fredovou výhrou. Lebo prišla Ginger. No, kým sa pri ňom zjavila, nemal to ľahké. Koluje historka o tom, ako „úspešne“ vyšiel z testov produkčnej spoločnosti RKO. „Nevie spievať. Nevie hrať. Má plešinu. Trochu vie tancovať.“ Ako každá dobrá fáma má mnoho verzií a špekulácií, ale niečo na nej je.
Stopercentná určite nebude, lebo prvého hollywoodskeho debutu sa dočkal už v roku 1933. Vo filme Dancing Lady sa objavil po boku Clarka Gabla a Joan Crawfordovej. Potom prichádza to veľkolepé obdobie známe ako Fred a Ginger, keď filmy opantala nezabudnuteľná dvojica Fred Astaire a Ginger Rogersová.
Bola to jedna „nekonečná predohra medzi nemotorne pôsobiacim bocianom a horúcou blonďavou kačkou. Bez Ginger Rogersovej sa zdal Astaire bezpohlavný.(...) Fred bol ten zraniteľný. Vyzeral, akoby mal čo chvíľa spadnúť. A Ginger bola vždy uprostred nejakej búrky. A preto sa pohybovali v sladkom mieri. Ako Mickey Mouse a Minnie Mouse,“ uvažuje Jerome Charyn.
Boli to časy hollywoodskych stars a dvojica Fred a Ginger sa dostala medzi desať najväčších kasových trhákov. Astairov úspech spôsobil, že dostal voľnú ruku pri rozhodovaní o tom, ako má byť tanec prezentovaný na plátne. Môžeme mu byť vďační, že tanec vo filme zbavil strnulosti a bezduchej zábavnosti.
Korčule, tielka a Fred
Položil základy filmového muzikálu, jeho prvá inovácia znela: „Buď budem tancovať ja, alebo kamera.“ Takže jeden záber a žiadne naháňanie skákajúcich nôh kamerou. Ďalšou novinkou bolo, že tanec pre neho neznamenal len atrakciu, ale prispieval k rozvíjaniu deja. Astaire sa objavoval aj s inými hviezdami - s Ritou Hayworthovou či Genom Kellym. Kopili sa mu filmy aj ceny.
Nevymazateľne sa zapísal do dejín tanca aj filmu, no vraj zostal skromný. „Neviem spievať,“ tvrdil. No podarilo sa mu dostať do povedomia divákov viaceré klasické piesne. Aj kritici ho chválili - „za spôsob, ako dokázal projektovať piesne“. Zomrel vo veku 88 rokov na zápal pľúc. Údajne bol aj v neskoršom veku fyzicky veľmi aktívny a ako 81–ročný sa druhýkrát oženil.
Ak si nepamätáme názvy všetkých filmov, piesní či techník, len málokto by mohol zabudnúť na klobúk, bielu kravatu, biele ponožky a frak. Roztancovaní Ginger a Fred patrili k Hollywoodu neodlučiteľne ako korčuľovanie Sonji Henie. Boli to časy, keď ľudia fanaticky milovali Garyho Coopera a keď výrobcovia tielok nemohli spávať zo strachu z poklesu obratov, pretože Clark Gable si v jednom filme tielko nedal! A aj Fred Astaire, či chcel, alebo nie, ovládal cez tanec celú filmovú planétu - jej módu, životný štýl a obsah dievčenských snov.
