otrok z Afriky. Prípad otroka z Virgínie bol pritom jedným z motívov občianskej vojny a jedným z najkontroverznejších rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Abolicionisti, teda politické sily bojujúce za zrušenie otroctva, na prezidenta Abrahama Lincolna dlho tlačili, aby s ním na americkej pôde skoncoval. Zdalo sa, že aj verejnosť by tento krok podporila.
V roku 1862 už bola občianska vojna v plnom prúde. Prvé rozhodnutia, ktoré rúcali systém otroctva na celom americkom území, prišli v marci toho roku. Najprv zakázali všetkým dôstojníkom Severu, aby vracali otrokov späť do otrokárskych štátov.
Potom Kongres rozhodol, že federálna vláda bude kompenzovať vlastníkov otrokov, ktorí ich oslobodia. O šesť dní oslobodili všetkých otrokov v kolumbijskom dištrikte. V júni potom Kongres prijal zákon, ktorým anuloval prípad Dreda Scotta, a prvýkrát zrušil otroctvo v celej Amerike.
Prípad Dreda Scotta
Iba niekoľko súdnych rozhodnutí malo v histórii taký vplyv na americkú spoločnosť, ako bol prípad Dreda Scotta. Táto kauza naštrbila nepoškvrnenú reputáciu Najvyššieho súdu, keďže nevypočul prosby podporovateľov zrušenia otrokárskeho bezprávia. Nevyriešil to, čo sa nedarilo zastaviť vo svete právnymi nástrojmi.
Kto bol vlastne Dred Scott? Jeho pánom bol najprv Peter Blow z Virgínie. Rozhodol sa však presťahovať do Alabamy a následne do rýchlo sa rozvíjajúceho prístavu St. Louis. Tam ho predal armádnemu chirurgovi, doktorovi Emersonovi. Cestovali spolu po Illinois a Minnesote, keď zomrel.
Potom Scotta predali bratovi jeho vdovy Sanfordovi. Dred však argumentoval, že pobytom v Illinois a Minnesote sa z neho stal slobodný muž. To bolo v polovici 40. rokov 19. storočia.
Už vtedy prebiehala ostrá diskusia medzi severskými a južanskými štátmi o otroctve. Južania sa báli, že sa stratí rovnováha medzi štátmi otrokárskymi a slobodnými. Severské štáty boli už vtedy presvedčené, že je úlohou Kongresu zrušiť otroctvo na celom území Únie.
V roku 1846 sa Scottov prípad dostal pred súd, obvodný súd v St. Louis najprv otrokovu túžbu po slobode odmietol. Napokon o jedenásť rokov neskôr aj Najvyšší súd rozhodol, že obyvatelia afrického pôvodu sa nemôžu stať občanmi USA a Kongres nemá právomoc na zrušenie otroctva na územiach Únie.
Ostatné podobné prípady boli tiež zmietnuté zo stola justície. Bol to však Scottov prípad, ktorý Američanom otvoril oči pred zverstvami otroctva.
Chronológia zrušeniaotroctva
V roku 1862 však Kongres túto právomoc v sebe objavil. Najmä po zvolení Abrahama Lincolna za amerického prezidenta. Nová republikánska strana ako zástanca abolicionistického riešenia problému získavala stále väčšiu podporu. Republikáni tieto súdne rozhodnutia označovali iba ako ďalšie príklady južanskej nespravodlivosti.
Rozhodnutie Kongresu zrušiť otroctvo bolo však iba jedným z prvých krokov. Dňa 22. septembra toho roku prezident Lincoln vydal Proklamáciu emancipácie, ktorou oslobodil otrokov v južanských štátoch. Raz a navždy otroctvo v Spojených štátoch zrušili trinástym dodatkom k americkej ústave v roku 1865.
Prví otroci prichádzali na americké územie z Afriky od štyridsiatych rokov 17. storočia. Vtedajšie zákony umožňovali zotročenie Afričanov. Ich počet sa odhaduje rôzne, od niekoľkých stoviek tisícok do niekoľkých miliónov. Do roku 1860 ich podľa cenzu boli štyri milióny.
