enníku v búrlivých časoch Watergate a urobila z neho moderné noviny, ktoré sa aj dnes dávajú za vzor. Zajtra uplynie 90 rokov od narodenia Katharine Meyerovej Grahamovej.
Grahamová prišla na svet v roku 1917 v bohatej rodine finančníka Eugena Meyera a milovníčky umenia Agnes Ernstovej. Meyer sa k Washington Post dostal v roku 1933, keď ho pri jeho bankrote kúpil v aukcii iba za 825-tisíc dolárov.
Einstein a americkí prezidenti
Už od malička ich domácnosť obletovali známe osobnosti. Meyerovci sa priatelili s Augustom Rodinom, Albertom Einsteinom či prvou dámou Eleanor Rooseveltovou.
V tejto tradícii neskôr pokračovala aj Grahamová, ktorá vo svojich sídlach vo washingtonskom Georgetowne či na ostrove boháčov Martha's Vineyard hostila mnohých prezidentov vrátane Busha mladšieho, generálov a ministrov. A to aj napriek tomu, že s americkými politikmi bola často skôr na nože.
Mladá Katharine čoskoro ukázala, že nebude iba obyčajnou žienkou domácou.
Bola absolventkou chicagskej univerzity a pracovala ako reportérka v čase, keď sa v tomto povolaní sukne príliš nenosili. Ako élevka začínala v San Franciscu.
Nástup vydavateľky
V roku 1940 sa vydala za právnika Philipa Grahama, ktorý za jej otca Eugena (ten sa stal šéfom Svetovej banky) čoskoro prevzal vládu nad rastúcim impériom zvaným Washington Post. Mimochodom, jeho mladší brat Bob bol guvernérom Floridy a dlhoročným senátorom.
Keď sa koncom 50. rokov stal Graham aj oficiálnym vydavateľom, Post získal Newsweek a televízne stanice. Jeho stále výstrednejšie správanie a mentálne problémy ho však z ďalšej práce diskvalifikovali. V roku 1963 spáchal samovraždu.
No až Meyerová Grahamová urobila z Washington Post žurnalistickú elitu. Vydavateľkou bola od manželovej smrti a rozhodujúci vplyv si ponechala do začiatku 90. rokov.
Bola jedinou ženou v takej významnej funkcii v amerických médiách. Dlho bola jedinou ženou v zozname najvplyvnejších podnikateľov časopisu Fortune.
Proti Nixonovi
Keď New York Times ustúpil požiadavke súdu, Washington Post aj tak neváhal pokračovať v publikovaní tajných dokumentov Pentagon Papers o vietnamskej vojne.
A aj keď sa jej minister spravodlivosti vyhrážal, reportéri Postu v čase jej šéfovania – Bob Woodward a Carl Bernstein – išli po vlámačke do sídla Demokratickej strany známej ako Watergate. Vtedy položila na lopatky úradujúceho prezidenta Richarda Nixona.
Vďaka nej Post razil líniu americkej diverzity – medzi reportérmi bolo čoraz viac žien, viac černochov. Ako napísal v nekrológu konkurent Time: „Transformovala Washington Post z tradičného seriózneho denníka podobajúceho sa dinosaurovi na energické, moderné, celoamerické noviny.“
V júli 2001 Katharine Mayerová Grahamová nešťastne spadla na chodníku v Idahu. Upadla do kómy a zomrela. Za sebou však zanechala denník silný ako nikdy predtým.
