Robert Anthony Eden patril do generácie britskej šľachty, ktorú rodinné tradície a výchova viedli k tomu, aby za svoje hlavné poslanie pokladali službu vlasti - buď ako vojaci, alebo politici. Ziskali najlepšie vzdelanie a kontakty s ostatnými takto orientovanými, konzervatívnymi politikmi. Gróf d'Avon - Robert Anthony Eden - si vybral politiku a venoval sa jej so všetkým úsilím celý život. Narodil sa 12. júna 1897 - pred 110. rokmi.
Blízky spolupracovník Winstona S. Churchilla, ktorý mal také isté konzervatívne názory na usporiadanie britskej spoločnosti, sa orientoval na svetovú politiku v duchu demokratických zásad. Obdobie však prinieslo pred oboch politikov aj úlohu ubrániť demokratický svet pred valiacou sa totalitou nacistického Nemecka, a po skončení druhej svetovej vojny pred snahami stalinského kasárenského komunizmu, ktorý vznikol v Rusku a po vojne nadobudol obrovskú silu, s jasným cieľom prevalcovať Európu.
Stáli spojenci
Eden vstúpil do politiky po víťazstve konzervatívnej strany do vlády ešte v roku 1935. Stal sa ministrom zahraničných vecí a zastupoval Veľkú Britániu v Spoločnosti národov. Vzdal sa svojej funkcie, lebo nesúhlasil s politikou appeasementu k Taliansku, ktorú preferovala vtedajšia vláda. Ako minister zahraničia ešte predtým navštívil Prahu, aby podporil československú demokraciu proti nastupujúcemu nacizmu v Nemecku.
Po začiatku druhej svetovej vojny Británia zmenila vládu a Eden sa stal ministrom. V kabinete začala víťaziť protinemecká strana na čele s Churchillom, ktorého spájalo s Edenom priateľstvo, pretrvávajúce počas celého ich života a politickej kariery. Churchill vo svojich pamätiach hovorí o Edenovi vždy s maximálnou úctou, a používa jeho celé meno aj titul. Je známe, že v nuansách Churchill vyjadroval svoj ironický postoj k politikom, voči Edenovi však iróniu nikdy nepoužil.
Protinemecký kabinet zvíťazil
V novom kabinete, ktorý vytvoril Churchil v roku 1940, po uzavretí paktu Os Nemecko-Taliansko, sa stal Eden najskôr ministrom vojny a potom znova zahraničných vecí. V tejto funkcii niekoľkokrát navštívil Moskvu, rokoval so Stalinom, a Churchillovi pomáhal vytvoriť si o ňom negatívny obraz, na rozdiel od amerického prezidenta.
Ako minister vojny vybudoval protiletecký obranný systém, v ktorom napriek jeho konzervatívnemu videniu sveta dominovali ženy. Obsluhovali protilietadlové delostrelectvo, kým muži bojovali v letectve a námorníctve. Eden pripravoval a predrokúval stretnutia „veľkej trojky“ a zúčastňoval sa aj na jej rokovaniach. Niektoré špecifické úlohy riešil so sovietskym ministrom Molotovom - napríklad budúce usporiadanie Europy. Pri rokovaniach veľmi dobre chápal Stalinovu a najmä Molotovovu perfídnosť, čo ju nedokázal tak tajiť.
Taktika k Amerike
Určité sklamanie z Ameriky prejavil Eden pri operácii Overlord, keď zaslal generálovi Eisenhowerovi list, v ktorom napísal: „Prepáčte mi, prosím, že sa na Vás obraciam s touto výzvou, dúfajúc, že pred odmietnutím ju starostlivo zvážite, a dôkladne preštudujete.“ Išlo o nízky počet vozidiel pre armádu pri vylodení vo Francúzsku, ktoré mala Amerika dodať.
Vojna sa skončila víťazstvom spojencov, ale britskí občania sa hlavným domácim aktérom víťazstva poďakovali tým, že im nedali mandát na ďalšie volebné obdobie. Konzervatívnu vládu vystriedali labouristi a Eden odišiel do opozície, kde bol v tieňovom kabinete.
Znova na čele Británie
Studená vojna, ktorú Churchill dokonale vystihol vo svojom známom prejave, priniesla neskôr obrat v myslení Britov a v mimoriadnych voľbách sa v roku 1951 vrátili do vlády konzervatívci. Tandem Churchill-Eden pokračoval. V roku 1952 sa kráľovnou stala Alžbeta II. a prvé kroky ako panovníčka robila s týmito dvoma politikmi. Eden sa zúčastnil v Berlíne na riešení nemeckej povojnovej otázky, a podľa jeho plánu sa postupovalo pri vzniku Nemeckej spolkovej republiky.
V roku 1955 pre vysoký vek Churchill rezignoval a ministerským predsedom sa stal Eden. Spory medzi západom a východom sa preniesli mimo Európy. Egypt znárodnil pod ruským vplyvom Suezský prieplav, a keď sa v roku 1956 vojna o Suez skončila odvolaním britských vojsk, ministerský predseda podal demisiu. Vystriedal ho mladý Harold Macmillan, tiež konzervatívec.
Eden sa stiahol do súkromia a do svojej smrti v roku 1977 už takmer verejne nevystupoval. Éra veľkých osobností z vojny sa skončila.
