ubiš, nový ríšsky protektor K. H. Frank horlivosťou chcel dokázať, že je hodný byť jeho nástupcom. Bleskovo na základe jednej nepriamej stopy vybral obec Lidice, oznámil to do Berlína, a 10. júna dal rozkaz naplniť vodcovo prianie. Pôvodné Lidice prestali existovať pred 65 rokmi.
Atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha 4. júna 1942 mal svetu ukázať, že existuje československý odboj proti protektorátu, a že zázemie nemeckej ríše nie je v čase jej útoku na ZSSR pokojné a nemôže sa sústrediť len na vojnu. Heydrich tiež pripravoval plán genocídy českého národa - všetko dokonale premyslel a represie sa začali vo veľkom.
Československý odboj pripravil atentát, nie však všetky detaily akcie. Ústupová cesta atentátnikov a spolupráca s miestnym obyvateľstvom boli jej najslabšou časťou. Gestapu uľahčila akt pomsty aj zrada Karola Čurdu.
Lidice boli obeťou a pomstou
Lidice nenašla nemecká tajná polícia po dôslednom vyšetrovaní. Indície, že ich obyvatelia pomáhali pri atentáte, boli také nedostatočné, že v žiadnej normálnej spoločnosti, by na verdikt nestačili. Frankovi a gestapu stačili z jednoduchého dôvodu - nerozhodoval počet mŕtvych, spravodlivosť, ale pomsta, túžba blysnúť sa pred Hitlerom, dokázať, že Frank je prinajmenšom taký dobrý ako Heydrich, a tak vystúpiť z jeho tieňa. Gestapo tiež túžilo po uznaní a český národ bol predsa odsúdený na genocídu. Pri akcii sa mnohí aj materiálne nabalili.
Formálne vyšetrovanie však prebehlo a existujú o ňom celkom presné záznamy. Podnetom na potrestanie Lidíc bol list, ktorý vlastne nemal s atentátom nič spoločné. Prišiel do továrne Pála v Slanom a mal kryť manželskú neveru, preto ho poslali konšpiračne cez Kladno. Horlivosť českého úradníka a prílišná snaha gestapa po úspechu viedli k zatknutiu autora dopisu Říhu. Pri vyšetrovaní gestapáckymi metódami však rýchlo zomrel, takže jeho spoluprácu s atentátnikmi sa vlastne vôbec nepodarilo dokázať, rovnako ako spojenie adresátky Maruczakovej s občanom Lidíc Horákom.
Jozef Horák bol vedený ako nezvestný, v skutočnosti žil v Anglicku, bojoval v RAF, ale na príprave atentátu sa nezúčastnil. Gestapu však stačilo podozrenie, že bol atentátnik a že sa stretol s Maruczakovou. Nepomohlo ani to, že predbežné vyšetrovanie v Lidiciach nič nedokázalo.
Masakra sa začala
Pre akt nemeckej pomsty to boli nepodstatné detaily. Rozkaz bol jasný a začal sa plniť s nemeckou dôkladnosťou. Do Lidíc prišlo gestapo s kanistrami naplnenými benzínom a obsadilo dedinu. Obyvateľstvo rozdelilo, 173 mužov nad 16 rokov odviedlo na Horákov statok, ženy najskôr vyzvalo, aby si vzali všetok dôležitý majetok, odviedlo dobytok a odviezlo dôležité stroje, vlastne všetko, čo malo materiálnu hodnotu, a dedinu zapálilo.
Mužov vyvražďovali po desiatich, s niekoľkými prestávkami na občerstvenie a posilnenie alkoholom. Pri kontrole mŕtvych a dokladov nesedel počet, a tak sa musela opakovať, ale totožnosť jedného muža nezistili. Pravdepodobne bol na návšteve u príbuzných.
Ženám potom zobrali majetok a s deťmi ich previezli do telocvične kladenského gymnázia. Po troch dňoch im zobrali aj deti. Triedenie detí podľa ríšskeho zákona o podobe a prevýchove prebehlo rýchlo. Tri deti boli vhodné na „prevýchovu“, ostatné poslali do koncentračných táborov. Po vojne sa do Lidíc vrátilo 143 žien a našlo sa len 17 detí.
Svet sa o Lidiciach dozvedel
Správa o zničení Lidíc obišla celý svet už v roku 1942. Na počesť zničenej obce sa mnohé iné dediny na svete premenúvali na Lidice, aby ich meno nezaniklo. V roku 1947 tristo metrov od spáleniska vybudovali s podporou celého sveta novú obec, ktorá mala 150 domov. Postavili aj pamätník obetiam.
S nemeckou dôkladnosťou nakrútený nemý film o systematickom vyvražďovaní mužov slúžil ako podkladový materiál pre norimberský proces. K. H. Franka v povojnovom Československu odsúdili na smrť a popravili.
