Bol aj u nás a väčšina ľudí narodených pred rokom 1980 si v ňom povystrájala.
Kto aspoň raz nedržal čestnú stráž pred pamätníkom Vladimíra Iľjiča Lenina či padlého červenoarmejca, kto neomdlel pri nekonečných nástupoch podobných vojenským, kto pri lampiónovom sprievode na počesť Veľkej októbrovej nepodpálil lampiónom v tvare sovietskej rakety s Jurijom Gagarinom pionierku s veľkými stužkami, ten akoby nežil. Akoby nebol plnohodnotným dieťaťom.
Prví skauti
Pritom sa všetko začínalo naozaj nenápadne. Ruské detské a mládežnícke organizácie by nemali totiž oslavovať narodeniny 22. apríla, keď bol pred 85 rokmi založený sovietsky pionier, ale 30. apríla. V ten deň sa v roku 1909 v cárskom Rusku totiž zrodil skaut. Prvý skautský oheň zapálil v pavlovskom parku pri Petrohrade so skupinou chlapcov ruský dôstojník, kapitán Oleg Ivanovič Panťjuchov. Vtedy netušil, na čo sa jeho myšlienka „aktívne a výchovne prežitého voľného času“ raz zvrhne.
V pamätnom roku 1917 bolo v Rusku zaregistrovaných 50–tisíc skautov, ktorí mali svoje organizácie v 200 mestách a obciach. Veľká októbrová socialistická revolúcia, občianska vojna a nástup boľševizmu v Rusku znamenali koniec skautu. Časť skautských predákov vrátane zakladateľa Olega Panťjuchova emigrovala.
Očarení komunisti
Myšlienka organizovania detí očarila komunistov. Kde inde ako v detských kolektívoch možno dosiahnuť také dokonalé „vymytie mozgov“!
Boľševici dokonca začali raziť ideu, že nie rodina, ale strana má mať najväčší vplyv na duševný i fyzický rozvoj detí a postupne táto myšlienka nadobudla takú obludnú podobu, že matka dieťaťa bola nahradzovaná kolektívnymi zariadeniami. To bolo však až oveľa neskôr.
Ihneď po revolúcii sa z Hnutia mladých komunistov, ako si hovorili prvé dorastenecké bunky, regrutuje Komsomol (Komunistický zväz mládeže). O niečo neskôr aj jeho mladší druh pionier. Úplne prvý pioniersky oddiel sa zrodil v Moskve 13. februára 1922 pri technickej škole typografie MOSPOLIGRAF. Sú dokonca známe aj mená prvých nositeľov červených šatiek – Vasja Vorobjov, Nataša Gavrilová a Boris Kudinov už namiesto skautského sľubu prisahali, že budú pomáhať pri dokončení revolúcie. Skaut však stále ešte žil a pionieri existovali nejako neoficiálne.
Pionierske oddiely
Až 19. mája 1922 druhá celoruská konferencia Komsomolu odklepla vytváranie pionierskych oddielov po celej krajine. Ďalšie desaťročie sa tento dátum búrlivo oslavoval ako narodeniny sovietskeho detského hnutia. „Buď pripravený! Vždy pripravený!“ burácali stále väčšie a väčšie davy. Byť v pionieri znamenalo väčšiu šancu v neskoršom kariérnom postupe. Naopak, zriecť sa šatky a odznaku s podobizňou chlapčeka Vlada Iľjiča Lenina olemovaného červenou hviezdičkou, to bola prinajmenšom profesionálna smrť.
Aj skauti to pochopili a hneď v máji 1922 sa tá časť skautských oddielov, ktorých vedúci neutiekli do zahraničia, pretvára na „sovietskeho pioniera“. Tí, ktorí odmietli vymeniť modré šatky za červené a do cudziny to už nestihli, skončili vo väzení – skoro tisícku vedúcich a starších skautov zadržali alebo poslali do vyhnanstva, ktoré aj napriek slušnému výcviku neprežili.
Zo začiatku sa snažili komunisti skautov, ktorí zostali doma, nejako využiť. A tak sa prví pionieri svojim predchodcom skautom nápadne podobali. Nielen tým, čo sa učili, ale aj prvkami rovnošaty.
Poslední skauti
Lenže komunisti nemali záujem, aby boli mladí ľudia vychovávaní, aby hovorili pravdu a boli statoční. Potrebovali stvorenie práve opačných vlastností. Preto postupne väčšina skautských vedúcich odmieta pod vedením strany s deťmi pracovať. Strana sa hnevá a 11. januára 1923 Ústredný výbor Komsomolu vyhlásil skautské hnutie v ZSSR za zakázané.
Ešte tri roky sa tí najúpornejší skauti držali v „podzemí“ a hlásali myšlienky, za ktoré im v prípade odhalenia hrozila smrť. Lenže aj keď sa komunistom nedarilo s deťmi, tajné služby fungovali dobre. V roku 1926 takmer tisíc skautských vedúcich zadržali.
Éra, v ktorej mal výhradné právo na existenciu človiečik s červenou trojcípou šatkou okolo krku, trvala viac ako 70 rokov. Až v roku 1990 sa vtedy ešte v Sovietskom zväze zapaľuje znovu skautský oheň. Pionierski vedúci si rovnako ako kedysi ich niektorí skautskí kolegovia bežali rýchlo vymeniť červenú šatku za modrú.
Éra, v ktorej mal výhradné právo na existenciu človiečik s červenou trojcípou šatkou okolo krku, trvala viac ako 70 rokov.
