SME

Truman, Harry

Absolútny záväzok obrany demokracie vždy a všade prijali Spojené štátyv Trumanovej doktríne. Bola vyhlásená 17. marca 1947, pred 60 rokmi.

Harry Truman po svojom zvolení za prezidenta USA.Harry Truman po svojom zvolení za prezidenta USA. (Zdroj: ČTK)

Takáto extrémna formulácia mala skôr len zvýšiť účinok prejavu prezidenta Harryho S. Trumana v americkom Kongrese a presvedčiť zákonodarcov o nutnosti pomoci Grécku a Turecku. Napokon sa však stala rozhodujúcim momentom v zahraničnej politike USA a významne tak prispela k zastaveniu šírenia komunizmu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nebezpečný Sovietsky zväz

„Myslím, že už nemôžeme pristupovať na žiadne kompromisné riešenia. So Sovietmi sa babreme veľmi dlho,“ vyhlásil údajne americký prezident Truman v januári 1946, keď Spojené štáty riešili otázku, či sa vrátiť k politike izolacionizmu - nezasahovania do diania vo svete okrem amerického kontinentu. V tom čase totiž začali silnieť hlasy upozorňujúce na nebezpečenstvo expanzie Sovietskeho zväzu a na jeho pripravenosť využiť na to povojnovú hospodársku krízu v Európe. Jedným z tých, čo takmer odhadli budúci vývoj, bol i americký diplomat George Kennan, ktorý obavy z mocenských ambícií Ruska adresoval už prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi.

SkryťVypnúť reklamu

Neskôr, vo februári 1946, ako vedúci diplomatickej misie USA v Moskve zaslal Kennan Trumanovi takzvaný dlhý telegram (8000 slov), v ktorom okrem iného vyzval Spojené štáty, aby začali „tvrdo a rozhodne zadržiavať ruské expanzionistické tendencie“. Nielen Kennanovi už vtedy bolo jasné, že Stalinovi nejde len o strednú a východnú Európu. V bezprostrednom ohrození mohli byť i Taliansko a Francúzsko, kde silnelo komunistické hnutie a masové demonštrácie podporované Kremľom.

Železná opona

„Jediné Atény - Grécko s celou svojou nehynúcou slávou - si môžu slobodne zvoliť vlastnú budúcnosť pod dohľadom britských, amerických a francúzskych pozorovateľov,“ vyhlásil v marci 1946 Winston Churchill vo Fultone. V slávnom prejave o železnej opone v Európe, na ktorom bol prítomný i Truman, upozornil predchádzajúci a neskorší britský premiér aj na situáciu v Grécku, pretože sa tam práve schyľovalo k občianskej vojne. Legitímnu vládu, o zvrhnutie ktorej sa usilovali komunistické gerily, vtedy podržali britské jednotky, ktoré boli v krajine od roku 1944.

SkryťVypnúť reklamu

Sama Británia však bojovala s hospodárskou krízou a v roku 1947 už neuniesla mnohostrannú zahraničnú angažovanosť (okrem Grécka napríklad v Indii, Malajzii či na Blízkom východe). Dôsledkom toho bolo i rozhodnutie ukončiť na jar 1947 hospodársku a vojenskú pomoc Grécku a Turecku. To sa zrejme stalo príslovečnou poslednou kvapkou pre koniec váhania Spojených štátov. Získaním Grécka a Turecka, kde chcela Moskva vybudovať vlastné vojenské základne, by sa komunizmu otvorili dvere do západnej Európy.

Marshallov plán

„Politika Spojených štátov musí spočívať v podpore slobodných národov, ktoré vzdorujú pokusom o zotročenie ozbrojenými menšinami či vonkajšiemu tlaku,“ predniesol Truman 12. marca 1947 pred Kongresom USA. V prejave americký prezident požiadal zákonodarcov o súhlas s poskytnutím pomoci Grécku (v hodnote 250 miliónov dolárov) a Turecku (150 miliónov dolárov). Zákon o pomoci bol schválený nasledujúci mesiac a v máji 1947 bol ešte rozšírený na západné okupačné zóny v Nemecku, Rakúsku a Taliansku.

SkryťVypnúť reklamu

V plnej miere sa politika zadržovania komunizmu realizovala v Marshallovom pláne, v ktorom USA v júni 1947 ponúkli hospodársku pomoc všetkým európskym krajinám. Týmto programom sa podarilo stabilizovať iba západnú Európu (sovietske satelity vrátane Československa boli donútené americkú pomoc odmietnuť), zbrzdiť sovietsku expanziu a ini­ciovať európsku integráciu. Na druhej strane však Marshallov plán potvrdil dvojpólové rozdelenie starého kontinentu, ktoré odstrašujúci efekt jadrových zbraní udržal pri živote viac než 40 rokov.

Autor: Šárka Nobilisová, čtk

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  1. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  2. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  3. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  4. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  5. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  6. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  7. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  8. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 17 927
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 763
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 712
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 645
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 3 020
  6. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 598
  7. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 2 085
  8. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt 1 585
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Sochár Feidias vytvoril jeden z divov sveta


a 1 ďalší

Archeológ, politológ a zoológ reagujú i na výzvy súčasnosti.


a 2 ďalší

Skôr než jeho architektov poznáme jeho ničiteľa Herostrasa.


a 1 ďalší

Po Semiramidiných vysunutých záhradách pátrajú archeológovia dlhé desaťročia


a 1 ďalší 1
SkryťZatvoriť reklamu