Mal naozaj búrlivý a dobrodružný život, je však veľmi pravdepodobné, že v jeho prípade legendy preháňajú. Aj keď veľmi mladý, mal životný cieľ - zjednotiť Taliansko pod zástavou svojho otca. Venoval mu svoj život a zomrel v boji, v marci roku 1507 - pred 500 rokmi.
Nemal sa na koho spoľahnúť
Jeho smrť bola logickým vyústením divokého života. Po smrti svojho otca Alexandra VI. sa obklopený závistníkmi a nepriateľmi vlastne sa nemal na svete na koho spoľahnúť. Dôvera nového pápeža bola vratká a nakoniec aj zradná. Hoci z pápežovho väzenia sa mu podarilo ujsť, pre svoju nerozvážnosť vkročil do cesty svojim nepriateľom a podľahol presile na bojisku. Tak sa mladý vojvoda vydal smrti.
Bol stratég po otcovi
Celý jeho život bol úspech, sláva, orgie a intrigy. Životopisci sa v hodnotení rozchádzajú podľa tábora, do ktorého patrili.
Syn pápeža a Rimanky Vannozzi Cattaneiovej, ktorá svoj pomer s vtedajším kardinálom zakryla manželstvom so starcom, bol už pri narodení predurčený nato, aby sa vyžíval v bohatstve, sláve a hodovaní. Jeho otec však pre jeho výchovu urobil ešte jedno - naučil ho strategicky myslieť a strategicky konať. Pápež, hrdý na svoje deti, svojho najstaršieho syna najskôr predurčil na cirkevnú kariéru, ako pápež dokonca potvrdil aj legitimitu jeho pôvodu, a tak nemanželský pôvod už nebol prekážkou.
Alexander VI. prekročil všetky hranice, len aby zabezpečil život svojich detí. Majetky, tituly a manželstvá im mali uľahčiť život, ale zároveň boli prispôsobené cieľu, ktorý si vytýčil. Zjednotiť rozdrobené Taliansko ako bývalú rímsku ríšu pod vedením pápeža.
K tomuto cieľu mu mali pomáhať aj vlastné deti. Deti sa svojej úlohe nebránili, ale nikdy pri nej nezabudli na svoju osobnú zábavu a pohodlie.
Pápežov cieľ mal prívržencov, ale samozrejme aj odporcov. Nesmierne úplatky aj vojenské akcie, to bola úloha Cesare Borgiu, ktorý sa medzitým dal na vojenskú dráhu. Pápež ho v roku 1500 vymenoval za hlavného veliteľa a gonfaloniera cirkvi.
Sen o zjednotení Talianska
Titul bol dobrou zásterkou aj na spoluprácu s francúzskym kráľom a zaistenie osobného postavenia. Pápežský dvor a cirkev ako taká naozaj v tom čase úplne stratili zábrany. Pápež zabezpečil ešte aj svojich vnukov. Nepriateľov odstraňoval pomocou otrávených nápojov a jedál.
Aj Borgiovcom sa však jed stal osudným - otrávili ich jedom podaným na večeri u kardinála Castelessiho de Corneto. Iná verzia hovorí, že otec a syn padli za obeť malárii, ktorá práve vtedy v Ríme zúrila. Pápež v roku 1503 umrel a Cesare oslabený chorobou sa už nikdy tak nevzpružil, aby bojoval ako predtým.
Otcova smrť znamenala aj koniec jeho plánov. Sen o zjednotení Talianska sa pozdával aj novému pápežovi Juliovi II., ale Cesareho už nepotreboval. Osud najväčšieho nemravníka stredoveku bol spečatený.
