i.
Krátko po narodení sa Vámbéry s matkou presťahovali do Dunajskej Stredy, ktorú často označujú za jeho rodisko. Od raného detstva kríval a už od chlapčenského veku si musel sám zarábať na živobytie aj na štúdium. V bratislavskom evanjelickom lýceu sa prejavil jeho mimoriadny talent na jazyky. Ako 25–ročný ich vraj vedel toľko, koľko mu bolo rokov.
Chromý derviš
V roku 1857 sa vydal na prvú cestu do Ázie. Strávil päť rokov v Istanbule, kde pôsobil ako učiteľ v rodine tureckého pašu. Získal prezývku Rašid effendi, pod ktorou neskôr cestoval.
V roku 1861 sa vydal so skromnou podporou Maďarskej akadémie vied, ktorej členom bol od svojich 29 rokoch, na druhú a najslávnejšiu cestu. Chcel zbierať dôkazy o stredoázijskom pôvode Maďarov. To sa mu síce nepodarilo, priniesol však Európe zatiaľ najúplnejší súbor zemepisných a etnografických vedomostí o Strednej Ázii.
Navštívil oblasti, kde hrozila Európanovi v prípade odhalenia väčšinou poprava. Cestoval preto v prezlečení za derviša, žobravého člena islamských mystických rádov. Z tohto obdobia pochádza jeho druhá prezývka „chromý derviš“.
Veľký hráč
S karavánami pútnikov aj osamote sa dostal do Teheránu a prechodil Perziu. Následne pešo, na chrbte osla alebo ťavy, precestoval tajomné stredoázijské mestá a oázy Chivu, Bucharu a Samarkand. Viackrát mu hrozilo odhalenie, prežil uštipnutie škorpiónom a väčšinou hladoval.
Bol prvým Európanom, ktorý podrobne opísal svet navzájom súperiacich a zaostalých malých chanátov a emirátov, ich tyranských vládcov a zotročených obyvateľov. A bol zároveň aj posledným, ktorý podal svedectvo o tamojších pomeroch a zvykoch v posledných rokoch ich nezávislosti, krátko pred tým, než tieto krajiny zabrala rozpínajúca sa ruská ríša.
Po návrate do Európy odcestoval Vámbéry do Londýna. Dorazil tam práve v čase, keď sa rozbiehalo ďalšie kolo toho, čo sa v dejinách diplomacie a kolonializmu nazýva „veľkou hrou“: súperenia Británie s Ruskom o vplyv v Ázii. Briti sa obávali najmä o svoje panstvo v Indii a snažili sa zabrániť ruskému prenikaniu týmto smerom. To znamenalo bojovať proti rastu ruského vplyvu v Osmanskej ríši, Strednej Ázii a v Perzii. Čiže v oblastiach, ktoré vtedy pravdepodobne nemali lepšieho európskeho znalca, akým bol Vámbéry. Orientalistu privítali v najvyšších politických a vedeckých kruhoch s otvorenou náručou. Pozvala ho k sebe kráľovná Viktória, priatelil sa s premiérom Benjaminom Disraelim aj s následníkom trónu princom Edwardom.
Vámbéry v Británii so striedavým úspechom burcoval pred ruským nebezpečenstvom politikov aj verejnosť. Pôsobil nielen svojimi radami a analýzami, ale aj a novinovými článkami. Jeho význam pre Londýn spočíval v znalosti stredoázijských pomerov a tiež vo výborných kontaktoch na osmanskom dvore. Podľa dokumentov odtajnených v posledných rokoch bol nejaký čas dokonca plateným agentom britského ministerstva zahraničia a tajnej služby.
Draculov otec
Po návrate z Anglicka učil Vámbéry do roku 1904 na budapeštianskej univerzite východné jazyky. Zomrel v roku 1913. Jeho vedeckú povesť doma zatienil základný omyl o stredoázijskom pôvode Maďarov. V anglickej politike sa jeho názory na potrebu zadržať rastúcu moc Ruska stali neaktuálnymi vzostupom Nemecka ako hlavného protivníka britskej ríše.
Paradoxne sa tak dnes vo svete na významného vedca a cestovateľa azda najčastejšie spomína vďaka jednej drobnej a bezvýznamnej epizóde svojho života. V roku 1890 sa na večeri v Londýne stretol s tajomníkom tamojšieho divadla Bramom Stokerom. Začínajúceho autora veľmi zaujímal svet legiend a najmä ľudové povery o upíroch. Vo Vámbérym našiel nevyčerpateľný zdroj informácií o týchto poverách vo východnej Európe a na Balkáne.
Od neho pravdepodobne Stoker prvý raz počul - na západe v podstate o neznámom - valašskom kniežati Vladovi Drakulovi a získal tak rozhodujúcu inšpiráciu na napísanie jedného z najznámejších diel svetovej literatúry, románu Dracula. Vámbéry sa asi navyše stal predobrazom jedného z hrdinov románu, Draculovho najurputnejšieho protivníka profesora Van Helsinga. Veď Helsing v románe priamo spomína svojho priateľa Arminia z Budapešti.
