rokmi.
Pocahontas bola dcérou Powhatana, mocného náčelníka algonkinských Pamukeyov, ktorí si vytvorili na atlantickom pobreží neskoršej Virgínie federáciu viacerých príbuzných kmeňov.
V skutočnosti nijakou princeznou, ako ju titulujú romány a filmy, nebola. Jej otec mal veľa ďalších potomkov, každého s inou ženou, pretože po narodení dieťaťa vždy podľa tradície vymenil manželku.
Malá šibalka
Výnimočnosť malej Pocahontas podľa opisov bielych osadníkov spočívala v inom. Vynikala krásou a bystrosťou. Svedčí o tom aj meno, ktoré v preklade znamená Malá šibalka.
Život Pocahontas rovnako ako tisícok ďalších severoamerických domorodcov sa nenávratne zmenil v roku 1607. Do zátoky Chesapeake vplávali tri anglické lode so 140 osadníkmi a pri ústí rieky, ktorú pomenovali podľa svojho kráľa Jakuba I. James, založili osadu Jamestown.
Na život v teplom a vlhkom virgínskom podnebí neboli Európania pripravení. Väčšinu z nich navyše tvorili šľachtici a mestskí remeselníci, ktorí nevedeli vykonávať ťažké poľnohospodárske práce.
Prišla zima s ňou hlad. Všetkých strašil prípad spred 20 rokov. Angličania vtedy zanechali osadníkov na neďalekom ostrove Roanoke, keď však k nemu po troch rokoch znovu priplávali, nenašli po nich ani stopy.
Legenda o záchrane
Obyvatelia Jamestownu mali šťastie, že v krízovej situácii sa na ich čelo postavil energický kapitán John Smith, ktorý mal z Európy skúsenosti aj z boja proti Turkom v uhorskej armáde. V decembri ho poverili, aby sa potraviny pokúsil získať od domorodcov.
Na výprave do vnútrozemia ho Powhatanovi muži zajali. Odvliekli ho do svojej osady, kde mu prikázali vložiť hlavu medzi dva kamene a chystali sa mu ju rozdrviť kyjakmi. V tom však pribehla asi 12-ročná Pocahontas, položila svoju hlavu na Smithovu a zachránila mu život. Náčelník ho adoptoval za syna a ľuďom do Jamestownu poslal spolu s ním aj jedlo.
Jediným prameňom k tejto legendárnej scéne je Smithova spomienka, ktorú však spísal až o desať rokov neskôr. Niektorí bádatelia dokonca tvrdia, že Indiáni vlastne vykonali iba tradičný rituál, ktorým prijímali cudzincov medzi seba.
Isté je, že odvtedy Indiáni Angličanov pravidelne zásobovali potravinami, učili ich pestovať kukuricu a stopovať divú zver. Pocahontas bola častým hosťom v ich príbytkoch.
Kresťanka Rebeka
O dva roky sa Smith zranil pri výbuchu pušného prachu a vrátil sa do Anglicka. S jeho odchodom zmizlo aj priateľstvo s Indiánmi. V Jamestowne boli opäť najčastejším hosťom hlad a smrť. Zimu v roku 1610 prežila z 900 osadníkov približne len stovka. Zachránili sa iba vďaka príchodu flotily lorda de la Warra a v nasledujúcom období zaznamenala kolónia zásluhou pestovania tabaku prudký rozmach.
Vzťahy s Indiánmi sa nelepšili. Do dejín znovu zasiahla Pocahontas. V roku 1613 ju uniesli muži pod vedením kapitána Samuela Argalla a od jej otca za ňu pýtali výkupné. Chceli, aby prepustil zadržiavaných Angličanov a vrátil ukradnuté strelné zbrane.
Pocahontas prežila v novovybudovanej osade Henrico takmer rok. Naučila sa po anglicky a zoznámila sa s kresťanskou vierou. Padla do oka pestovateľovi tabaku Johnovi Rolfeovi, ktorému len pred rokom umrela jeho anglická manželka.
V apríli 1614 sa konala svadba. Pocahontas predtým prijala kresťanskú vieru a pokrstili ju na Rebeku. Spolu so sobášom prišlo aj k uzavretiu mieru s Indiánmi, ktorý trval niekoľko rokov.
Cesta do Londýna
Kolónia potrebovala peniaze a osadníkov. Rolfe sa ju rozhodol spropagovať pomocou manželky a jej jedenástich súkmeňovcov, ktorých v roku 1616 priviezol do Londýna. Pocahontas predstavili kráľovskej rodine a ďalším významným členom anglickej spoločnosti. Posledný raz sa tu stretla aj s Johnom Smithom.
Na jar nasledujúceho roka sa chcel Rolfe s manželkou a ich synom Thomasom vrátiť do Virgínie. Pocahontas však dostala hneď na začiatku plavby zápal pľúc a podľahla mu. Niektoré pramene uvádzajú ako príčinu jej smrti aj kiahne, proti ktorým nemali Indiáni nijaké protilátky.
Pochovali ju v mestečku Gravesend na brehu Temže. Stala sa hrdinkou mnohých románov a filmov, ktoré však zväčša jej život, najmä vzťah s Johnom Smithom, romanticky skresľujú.
S jej smrťou sa skončilo aj mierové spolunažívanie Indiánov s Angličanmi, ktorí pre tabak zaberali stále viac indiánskych polí. Vojna sa skončila po dvadsiatich rokoch vyhnaním Algonkinov do vnútrozemia.
Autor: Martin Hagara
