Začiatok roku 1942 je jedným z najtemnejších období Británie. Stíhala ju jedna porážka za druhou. Zúfalo bojovala o udržanie zásobovacích trás cez Atlantik ohrozovaných nemeckými ponorkami a loďami.
Novú hrozbu pre Britov znamenala nedávno dokončená nemecká bitevná loď Tirpitz. Britská flotila síce predtým dokázala potopiť jej sesterskú loď Bismarck, no napriek nasadeniu veľkej časti flotily uspela až za cenu strát a po dlhej naháňačke v Atlantickom oceáne.
Zastavte Tirpitz
Britská admiralita premýšľala, ako by Nemcom zabránila vyslať Tirpitz na oceán. Ak by sa loď pri takejto ceste poškodila, s čím muselo nemecké velenie počítať, bol na Nemcami okupovanom atlantickom pobreží Európy jediný suchý dok, v ktorom by ju dokázali opraviť.
Dok v St. Nazaire pôvodne postavili pre obrovský luxusný parník Normandia. Jeho zničením by Tirpitz prišiel o bezpečný prístav a nemecké velenie by si dvakrát rozmyslelo, či ho vyslať na Atlantik.
Dok delili od ústia rieky Loiry obrovské vráta. Tie bolo treba vyhodiť do vzduchu, aby bol dok nepoužiteľný. A to bol problém. Letecké bombardovanie bolo veľmi nepresné. Cieľ sa dal zničiť iba za cenu spustošenia celého okolia. To by znamenalo veľa mŕtvych civilistov a aj tak malú pravdepodobnosť úspechu. Briti sa preto rozhodli zničiť dok útokom z mora. Išlo o dosť šialený plán. Hlavnú rolu prisúdili zastaranému torpédoborcu HMS Campbelltown. Posádka ho mala naviesť rovno do vrát doku. Predok lode naplnili piatimi tonami výbušnín, ktoré by dokonali dielo skazy.
Torpédoborec sprevádzalo 18 malých lodičiek, prevážajúcich spolu s Campbelltownom niekoľko stoviek príslušníkov britských Comandos. Tí mali znepokojovať Nemcov neustálymi prepadmi až dovtedy, kým spojenci pozbierajú dosť síl na otvorenie druhého západného frontu. Prešli mimoriadne tvrdým výcvikom, pri ktorom sa používala iba ostrá munícia. Niekoľko desiatok regrútov takúto prípravu neprežilo.
Veľká akcia
St. Nazaire bol prvou veľkou akciou Comandos. Mali zničiť vybavenie doku a prístavu, napríklad prečerpávaciu stanicu pohonných látok. Podľa pesimistov nemal konvoj šancu ani doplávať k St. Nazaire. V tom sa mýlili. Útočníkov síce odhalila nemecká ponorka, jej varovaniu však v St. Nazaire nevenovali pozornosť. A keď sa čudná flotila blížila k mestu, trvalo Nemcom dlho, kým uverili, že niekto naozaj chce takto napadnúť silne opevnený prístav.
Spustili paľbu, až keď bolo neskoro. Nemecké delá a guľomety rozstrieľali väčšinu člnov na trosky, veľká časť Comandos sa však akoby zázrakom dostala na breh. Nemci premenili Campbelltown na horiaci vrak, loď však napriek tomu doplávala k doku. „Tak sme tu. Meškáme štyri minúty,“ vyhlásil jej kapitán Beattie, keď takmer v plánovanom čase s ohlušujúcim treskotom narazila do jeho vrát.
Comandos už v tom čase zvádzali samovražedný boj s nemeckou presilou v meste. Keď zničili, čo mohli a vrátili sa na breh, zistili, že väčšina ich nemá v čom odplávať.
Časť vojakov dostala príkaz prebiť sa cez okupovanú krajinu a dostať sa na vlastnú päsť do Španielska, cez ktoré by sa vrátili domov. Podarilo sa to iba trom.
Nečakaný výbuch
Výbušnina uskladnená v lodi vybuchla až na druhý deň a zabila stovky nemeckých dôstojníkov a vojakov, ktorí si vrak prezerali. Nedokázali uveriť, že by sa Briti pokúsili bránu zničiť iba jednoduchým nárazom. Mali pravdu.
Nemci si po výbuchu mysleli, že ide o druhý prepad. V zmätenej prestrelke pozabíjali časť vlastných, ich pracovné montérky pripomínali britské uniformy. Haravaru využilo francúzske hnutie odporu a tiež zaútočilo. Nacistom sa podarilo situáciu v meste zvládnuť až po privolaní posíl. V bojoch padlo alebo bolo popravených 400 Francúzov. Dok v St. Nazaire bol poškodený tak, že ho do konca vojny nedokázali opraviť.
Za úspech zaplatili vysokú cenu aj Briti. Na útoku sa zúčastnilo o niečo viac ako 600 námorníkov a Comandos. Asi 170 ich padlo, ďalších 200 z nich, väčšinou ranených, Nemci zajali.
