Tragický zánik Hindenburgu pred 70 rokmi, 6. mája 1937, ukončil slávnu éru vzducholodí.
Z horiacich trosiek sa plazili, vybiehali, vyskakovali ľudia. Za pol minúty bolo po všetkom. Aj po tejto ére vzduchoplavectva.
Prvé balóny naplnené ľahkým plynom začali brázdiť oblohu koncom 18. storočia. Koncom nasledujúceho storočia vymyslel Ferdinand von Zeppelin, ktorého meno sa stalo pre vzducholode synonymom, vystuženie balónov odľahčenou kovovou kostrou.
Nebezpečné lety
Budúcnosť korábov ľahších než vzduch mnohí ich konštruktéri videli v komerčnej diaľkovej preprave pasažierov. Krehké stroje od začiatku sprevádzali tragické nehody. Po haváriách francúzskych, britských i amerických plavidiel pokračovali vo vývoji vzducholodí už len Nemci. Napriek tomu, že svoje lode plnili potenciálne výbušným vodíkom, nešťastia sa im dlho vyhýbali.
V roku 1936 prišiel vrchol nemeckého konštruktérstva - vzducholoď LZ 129 Hindenburg pomenovaná na pamiatku zosnulého maršala a prezidenta. Najmohutnejší lietajúci stroj histórie bol s 245 metrami dĺžky len o málo kratší než slávny Titanik, výškou sa mohol rovnať trinásťposchodovému domu.
Luxusný koráb
Loď poskytovala aj vtedy nevídanú úroveň cestovania. Pôvodne v 25, neskôr v 35 kajutách maximálne pre 72 cestujúcich nebolo nič zvláštne, osobitý šarm lodi dodávali najmä rozľahlé spoločenské priestory - promenáda s kresielkami a oknami, z ktorých mohli cestujúci z výšky asi 200 metrov nad zemou pri bežnej rýchlosti 130 kilometrov za hodinu obdivovať krajinu.
V jedálni sa podávali vybrané pokrmy a vína. Škvrnou na Hindenburgovej kráse bolo, že stavbu financovali nemeckí nacisti a loď sa často vnímala ako symbol úspechov Hitlerovho režimu.
Pre Huga Eckenera, legendárneho konštruktéra lodí, bolo spojenie s nacistami zmluvou s diablom. Bez nich by nedokázal svoje životné dielo dokončiť, s nimi sa musel bezmocne prizerať, ako sa vyzdobený Hindenburg stáva nástrojom agresívnej propagandy. Z gondoly vyhrávala hudba a padali letáky na podporu politiky NSDAP.
Nejasné okolnosti havárie
Hneď prvý let sa skončil tragicky. Príčina nešťastia je dodnes nejasná - loď vzbĺkla neďaleko od miesta pri bežnom pristávacom manévri. S oficiálnym vysvetlením – išlo o únik plynu spôsobený výbojom statickej elektriny – sa mnohí neuspokojili a okamžite sa vynorilo niekoľko teórií. Dôkazy chýbajú. Isté je len to, že v troskách lodí našlo smrť spolu 36 ľudí - 13 cestujúcich, 22 členov posádky a príslušník pozemného personálu. Z horiaceho vraku sa podarilo uniknúť 62 ľuďom.
Autor: Zuzana Liczová, čtk
