Po nemecky sa naučil, až keď mal päť rokov. Vychovával však pre Adolfa Hitlera mládež oddanú tretej ríši a z Viedne poslal do koncentračného tábora tisíce Židov. Dlhoročný šéf Hitlerovej mládeže (Hitlerjugend) Baldur Benedikt von Schirach sa narodil pred sto rokmi, 9. mája 1907.
Vyrastal v liberálnej rodine, otec bol intendantom weimarského dvorného divadla a matka Američanka zo zámožnej rodiny. Mladý von Schirach vyrástol v prostredí, kde sa hovorilo najmä o hudbe, divadle či o poézii. Jeho rodina bola taká oddaná cisárovi, že keď odstúpil a Nemecko podpísalo Versaillskú zmluvu, Baldurov 19-ročný brat Karl sa zastrelil.
Keď mal Baldur sedemnásť rokov, vo Weimare si zašiel na malé zhromaždenie, na ktorom rečnil čerstvo prepustený Hitler. Dokonca sa s ním vraj osobne zoznámil. Hitler ho tak strhol, že sa stal jedným z jeho najhorlivejších stúpencov.
Hitler ovplyvnil aj jeho súkromný život. V marci 1932 sa oženil s Henriettou Hoffmannovou, dcérou Hitlerovho fotografa. Vodca bol ako svedok na ich svadbe a ako svadobný dar im daroval ovčiarskeho psa.
Tri a pol milióna mladých
Manželstvo, z ktorého vzišli štyri deti, nepochybne prospelo Schirachovej kariére. Aj bez neho sa však rýchlo vyšvihol. Do národnosocialistickej strany vstúpil ako 18-ročný a čoskoro sa stal ríšskym vodcom mládeže. Keď Hitler prevzal moc a zjednotil všetky mládežnícke zväzy v nemeckej ríši, postavil na ich čelo práve Schiracha. Hitlerjugend sa stala súčasťou propagandy a jednou z najmasovejších organizácií v krajine. Keď ju Schirach prebral, mala sotva 110-tisíc členov. O rok neskôr 3 a pol milióna. Spočiatku bolo členstvo dobrovoľné a nadšenie u mladých nefalšované. Zmenilo sa to až 1. decembra 1936, keď bol Hitlerjugend vyhlásený za štátnu mládežnícku organizáciu a členstvo bolo povinné.
Schirach sa snažil získať kontrolu nad výchovou celej mládeže, čo viedlo v Hitlerjugend k vnútorným nezhodám. Zrejme aj preto sa dobrovoľne zúčastnil na ťažení vo Francúzsku. Po návrate sa už na čelo Hitlerjugend nevrátil, führer ho v auguste 1940 vymenoval za ríšskeho župného vedúceho (Reichsgauleiter) vo Viedni. Po Josephovi Goebbelsovi a Adolfovi Wagnerovi sa tak stal tretím najvýznamnejším gauleiterom v ríši.
Ako gauleiter sa aj s rodinou presťahoval do viedenského Hofburgu. Oddával sa tam spoločenskému životu a popri tom podpisoval príkazy na deportáciu viedenských Židov.
Po smrti Hitlera sa skončila jeho kariéra aj manželstvo
Napriek tomu, že bol vyhlásený antisemita, niečo z jeho liberálnej výchovy v ňom ostalo. Niekoľkokrát sa kriticky vyjadril k ríšskej politike voči Židom, hoci viac ako deportácie kritizoval brutalitu, ktorá ich sprevádzala. Už v roku 1938 nesúhlasil s pogromami počas kryštálovej noci a členom Hitlerjugend zakázal zúčastniť sa na nich. Keď v júni 1943 žiadal lepšie zaobchádzanie pre Východoeurópanov, padol u Hitlera definitívne do nemilosti.
Po vojne sa Schirach dostal pred norimberský tribunál. Nie za činnosť v Hitlerjugend, ale za deportáciu 185-tisíc rakúskych Židov do koncentračného tábora. Za zločiny proti ľudskosti dostal 20 rokov. Pred súdom priznal svoj podiel viny, ale až do konca života popieral, že by vedel o vyhladzovaní Židov.
Po smrti Hitlera sa skončila nielen jeho nacistická kariéra, ale aj manželstvo. V roku 1949, počas pobytu vo väzení, sa s ním manželka nechala rozviesť. Po prepustení v roku 1966 žil spolu s Albertom Speerom v penzióne, kde vydal pamäti pod názvom „Veril som v Hitlera“. Zomrel tam v roku 1974.
 Von Schirach vedel u mladých vyvolať nadšenie. Na zjazde Hitlerjugend v roku 1936. FOTO – ČTK |
