Vo vojne s Japonskom ešte neboli ani pol roka a už v Pacifiku prišli takmer o všetko. Amerika preto nevyhnutne potrebovala úspech, ktorý by pozdvihol jej podlomenú morálku. Dostavil sa 18. apríla 1942. Presne pred 65 rokmi. V ten deň 16 bombardérov nečakane bombardovalo Tokio a ciele v jeho okolí.
O úspešnej akcii až s odstupom času informoval americký prezident Franklin D. Roosevelt. Prekvapení neboli len Japonci, ale aj americkí novinári. Američania totiž nemali žiadne lietadlá schopné doletieť až tak ďaleko. Keď sa prezidenta opýtali, odkiaľ teda odštartovali, tajuplne im odpovedal - zo Shangri-La. Je to názov utopickej krajiny v Himalájach z jedného z románov z 30. rokov minulého storočia. Žiadna Shangri-La síce nikdy neexistovala, ale úspešný nálet si nikto nevymyslel.
Bombardéry B25
Od počiatku bolo jasné, že bomby musia padať na Tokio. Americké porážky mohol zmierniť jedine takýto cieľ. Vôbec však nebolo jasné, ako sa tam dostať. Všetky pozemné základne boli priďaleko a jedinou účinnou zbraňou boli lietadlové lode, ktoré šťastnou zhodou okolností unikli skaze v Pearl Harbor. Boli však príliš vzácne, než aby sa s nimi Američania odvážili nebezpečne blízko k japonskému pobrežiu.
Nakoniec bolo rozhodnuté, že nálet uskutočnia nové dvojmotorové bombardéry B-25. Také veľké lietadlo dovtedy z lietadlovej lode nikdy nevzlietlo. Výhodou bol jeho dolet, ktorý umožňoval štart už vo vzdialenosti 400 míľ od pobrežia (za cenu drastických úspor na váhe - časť guľometov bola napríklad nahradená načierno zamaľovanými rúčkami od metiel, ktoré síce nemohli strieľať, ale aspoň pôsobili odstrašujúco). Napriek doletu sa posádky nemohli vrátiť na lietadlové lode. Nedokázali by tam pristáť, a navyše, lode sa okamžite vracali do bezpečia. Lietadlá mali preto po bombardovaní pokračovať v lete na západ.
Plán v troskách
Americká flotila vyrazila na cestu 2. apríla. Hlavnú úlohu hrali dve lietadlové lode - Enterprise a Hornet. Na druhej z nich stáli zaparkované lietadlá B-25. Boli príliš veľké, aby sa zmestili do podpalubia. Tam počas cesty k cieľu museli byť palubné lietadlá, ktoré za normálnych okolností boli vždy pripravené zasiahnuť proti hrozbe z mora či zo vzduchu. Ochrana zväzu tak bola blízko Japonska veľmi obmedzená. Zabezpečovala ju svojimi strojmi len Enterprise.
Ráno 18. apríla sa celý plán ocitol v troskách. Sprievodné lode vo vzdialenosti 650 míľ od pobrežia objavili malú japonskú hliadkovú, bývalú rybársku, loď vyzbrojenú len guľometmi.
Jeden z krížnikov okamžite spustil paľbu, úspech sa však dostavil až po pol hodine a spotrebovaní 928 granátov. Zasiahnuť na rozbúrenom mori malú loďku, ktorá už stihla poslať varovanie, nebolo jednoduché. Americký zväz bol odhalený. Všetkých 16 posádok v poriadku odštartovalo, aj keď jedno z lietadiel pri štarte odtrhlo ruku mechanikovi. Ako prvý vzlietol plukovník James H. Doolittle - veliteľ náletu. Mal to najťažšie, lebo mal najkratšiu štartovaciu dráhu.
Hviezda Doolittle
Američania Japoncov zaskočili aj napriek tomu, že bola ich prítomnosť odhalená. Bombardované bolo Tokio, Nagoja, Jokohama a Jokosuka. Cisársky palác bol ako cieľ zakázaný. Spôsobené škody boli malé, ale následky o to väčšie.
Japonci stiahli na materské ostrovy časť svojich síl, ktoré mali čeliť ďalším útokom, tie potom chýbali na bojiskách. Útok ich navyše vyprovokoval k tomu, aby sa pokúsili vybojovať rozhodujúcu bitku s americkou flotilou. Vylákali ju k atolu Midway. Všetko dopadlo inak a Japonci utŕžili drvivú porážku, ktorá bola obratom vo vojne.
Tragické následky mal nálet pre veľké časti Číny. Japonci za to rozpútali teror, ktorému podľahlo približne 250-tisíc civilistov.
Veľmi zle dopadla aj časť posádok, ktoré Japonci zajali. Viacero letcov bolo popravených, jeden sa dokonca v zinscenovanom procese priznal, že bombardoval školu. Ako to mohol zo vzduchu rozoznať, Japoncov netrápilo, rovnako ani to, že oni podobné zábrany počas bombardovania Pearl Harbor, ale aj Malajzie, Filipín, Barmy, Singapuru a ďalších vojnových oblastí nemali.
Zaujímavosťou je, že Američania nedostali od formálne spojeneckého ZSSR povolenie, aby lietadlá využili aj sovietske základne. Sovieti sa obávali vojny s Japonskom.
Najväčšou hviezdou náletu sa pre Američanov stal Doolittle. Vyslúžil si kongresovú medailu cti, neskôr povýšenie a stal sa veliteľom 8. leteckej armády v Európe, ktorá v rokoch 1944 a 1945 rozpútala nad Nemeckom peklo.
