Kašpar, Jan

Na jar roku 1910 sa po vojenskom cvičisku v Pardubiciach premával v lietadle mladý muž. Nesnažil sa vzlietnuť, skúšal iba vlastnosti svojho stroja na zemi. Mala to byť príprava na prvý let. Zrazu sa pred ním zjavila krava. Aby sa jej vyhol, pritiahol na poslednú chvíľu riadiacu páku a dostal sa do vzduchu.

Jan Kašpar tak začal písať dejiny českého letectva. Nevedno, či prvý Kašparov let skutočne vyzeral takto. Pravdepodobne je to iba jedna z legiend, ktoré sa v takýchto prípadoch objavujú. Prav­­da je aj to, že začiatky aviatiky sprevádzali podobné, často ešte neuveriteľnejšie príbehy.

Pokus – omyl

Stačí si spomenúť na fotografie lietajúcich aparátov z toho obdobia. Často skôr pripomínali príšery z Jurského parku, ako výtvory zostrojené človekom. Úplným extrémom je prípad neznámeho odvážlivca z Francúzska. Veril, že celkom stačí, keď si k telu pripne konštrukciu pripomínajúcu krídla a bude ňou poriadne mávať. Takto vystrojený sa jedného dňa v Paríži odhodlane postavil na Eiffelovu vežu a skočil. Výsledok bol vopred jasný, polmetrová priehlbina pod dominantou Paríža o ňom vypovedá dostatočne.

Je zrejmé, že v počiatkoch lietania mali letci riadnu dávku odvahy, bez ktorej by sa určite neodhodlali sadnúť si do strojov, ktoré tvorila krehká zmes dreva, plátna a oceľových laniek. Každý jeden pokus sa mohol skončiť tragédiou. A mnoho sa ich tak aj skončilo.

Priekopníci nemali takmer nijaké vedomosti, ktoré by im v ich snažení pomohli. Priemysel nebol začiatkom 20. storočia schopný dodať spoľahlivé materiály a dostatočne výkonné motory. Takmer všetko sa robilo metódou pokus - omyl.

Vlastné lietadlo

Kašpar mal v tomto úlohu predsa len výrazne uľahčenú. Keď s lietaním začínal, bratia Wrightovci mali svoju slávnu premiéru z roku 1903 dávno za sebou. Rovnako slávny Louis Blériot v roku 1909 preletel kanál La Manche. Po celom svete sa našlo množstvo ich nasledovníkov. O úspechoch aj prehrách s nadšením informovala dobová tlač.

Bolo sa tak o čo oprieť a Kašpar nezačínal úplne od nuly. Napriek tomu sa spočiatku pokúšal ísť vlastnou cestou. Chcel postaviť vlastné lietadlo s vlastným motorom. Neúspešne. Od frustrujúcich pokusov Kašpar upustil po jednom z krát­kych skokov, nedá sa nazvať letom, ktorý sa skončil rozbitím lietadla na blízkom strome. Podporovaný svojím otcom odcestoval do Paríža, kde si kúpil za 18–tisíc frankov (cena bez motora) lietadlo Blériot XI. S ním sa vrátil domov a od jari 1910 na ňom podnikal prvé lety. Najskôr len niekoľko stometrové pokusy pre svoje potešenie, po dvoch mesiacoch venovaných tréningu začal s verejným predvádzaním po Čechách a Morave. Jeho osobným rekordom bolo dosiahnutie výšky 150 metrov. Lietanie bolo pre všetkých úžasnou novinkou. V Pardubiciach si v júni jeho ukážku pozrelo 22–tisíc divákov.

Slávny let na svadbu

Kašparovým najslávnejším počinom však bol ospevovaný let z Pardubíc do Prahy. Uskutočnil sa 13. mája 1911. Viaže sa k nemu ďalší zaujímavý príbeh. Kašpar do Prahy letel na svadbu svojho priateľa zo štúdií. Vzdialenosť medzi oboma mestami prekonal za hodinu 32 minút. Odhaduje sa, že to bolo aj s neplánovanými okľukami asi 120 kilometrov. Z toho vychádza priemerná rýchlosť 80 kilometrov za hodinu.

Neúspešný podnikateľ

Posledné lety absolvoval Jan Kašpar v roku 1913. Zomrel mu otec, ktorý ho vždy podporoval, a pridalo sa k tomu aj naliehanie matky, aby s lietaním prestal. Slávna postava českého letectva sa dala na podnikanie. Vôbec sa mu však nedarilo.

Opustený a v depresiách spáchal v roku 1927 samovraždu. Okolo hlavy si obtočil handru namočenú v benzíne. Našli ho ešte živého, no o dva dni nato zomrel.

Presne o tridsať rokov neskôr ohrozil jeho dovtedy nespochybniteľné prvenstvo najbližší spolupracovník. Jeho bratranec Evžen Čihák nečakane označil seba za prvého českého letca. Knižka, ktorú vydal s novinárom Františkom Gelom, bola veľmi populárna a trvalo ďalších takmer desať rokov, kým historik Lubomír Česenek uviedol veci na pravú mieru.