Povesť veľkého skladateľa si získal napriek malému počtu skladieb. Svojou kvalitou i originalitou zaujali Rusko i svet. Silný vplyv Borodinovej hudby sa prejavil v tvorbe ďalších európskych skladateľov - Debussyho, Ravela, Sibelia a Stravinského.
Borodin sa narodil v Petrohrade pred 120 rokmi ako nemanželský syn ruského kniežaťa. Talentované dieťa už veľmi skoro rozprávalo niekoľkými jazykmi, hralo na klavíri, flaute a violončele a ako deväťročný skomponoval prvú skladbu. Už v tom čase v ňom zápasili dve lásky - láska k hudbe i chémii.
Predovšetkým bol vedec
Mocnejšia však bola jeho vedecká ambícia, preto začal študovať (1850) na Lekársko-chirurgickej akadémii v Petrohrade - anatómiu, botaniku, chémiu, kryštalografiu i zoológiu – a zároveň sa venoval hudbe. Promoval ako doktor medicíny, pracoval ako chirurg vo vojenskej nemocnici, neskôr strávil tri roky pri výskume v Heidelbergu, navštívil Holandsko, Francúzsko i Taliansko.
Stal sa univerzitným profesorom chémie, bol pri zrode lekárskeho inštitútu pre ženy a postupne sa vypracoval na najväčšieho dobového ruského odborníka v chémii. V budove akadémie dostal služobný byt, do ktorého okrem manželky presťahoval blízke i vzdialené príbuzenstvo a veľké množstvo mačiek. Žil tam v šťastnom neporiadku a tu ho navštevovali, kedy sa im zachcelo, jeho milovaní študenti a priatelia.
Napriek tomu, že hudba bola Borodinovou veľkou vášňou, venovať sa jej mohol iba vtedy, keď mu to jeho namáhavé povolanie učenca umožnilo. Ako si dokázal pri tejto činnosti nájsť čas na hudbu, je záhadou. Stretnutie s Balakirevom, Cézarom Kjujom, Musorgským a Rimským-Korsakovom, ktorí tvorili skupinu zvanú Mocná hŕstka, však rozhodlo o jeho skladateľskej budúcnosti.
Mocná hŕstka
Cieľom Mocnej hŕstky bolo vytvoriť ruskú národnú hudbu a nadväzovať zároveň na najnovšie tendencie európskej hudby. Pod týmto vplyvom Borodin dokončil v roku 1867 1. symfóniu Es dur. Musorgskij ju charakterizoval ako „ruskú Eroiku“. Svojej 2. symfónii h mol, v ktorej zobrazil námet stredovekých ruských eposov - bylín – dal názov Bohatierska. Povzbudený Lisztom skomponoval symfonický obraz V stepiach Strednej Ázie, v ktorom spojil ruskú a východnú melodiku.
Zásluhou Liszta jeho skladby s veľkým úspechom uvádzali na koncertoch v nemeckých i ďalších európskych mestách. Prácu na 3. symfónii a historickej opere Knieža Igor prerušila náhla smrť. Mal podlomené zdravie po srdcových záchvatoch i cholere. Nebral to však dostatočne vážne a život si ďalej užíval. Keď sa 27. februára 1887 (pred 120 rokmi) vrátil z dôležitého akademického zasadania, obliekol sa do červenej košele a vysokých čižiem a vybral sa na maškarný ples v Akadémii. O polnoci, keď bujará zábava vrcholila, zlyhalo mu srdce.
Knieža Igor
Na veľkolepej historickej opere Knieža Igor pracoval Borodin 17 rokov. Opera má prológ a štyri dejstvá spracované podľa starej literárnej predlohy z 12. storočia Slovo o pluku Igorovom. Opisuje v nej udalosť z roku 1185, keď sa Rusi stretli v boji s kočovnými Polovcami a utrpeli porážku. V sérii farebných obrazov rozpráva príbeh o zajatí kniežaťa Igora a jeho syna Vladimíra poloveckým vodcom, chánom Končakom. Ten svojich zajatcov svojsky zabával. Opera je plná ohňa, lesku, vášne, má hlboko precítené dramatické scény, veľkolepé zbory. Svedčia o tom Polovecké tance, Plač Jaroslavny, árie Končaka i záverečný zbor. Mohutné a exoticky znejúce Polovecké tance (15 min.) z II. dejstva opery sa často hrajú aj samostatne, ako uzavretý symfonický obraz s orientálnymi melódiami v bohatej inštrumentácii.
Predohru k opere Knieža Igor Borodin nenapísal vôbec. Pred priateľmi ju však prehrával na klavíri tak často, že Alexander Glazunov ju z počutia vedel spamäti a zaznamenal ju. Na dokončení opery pracovali tri roky Nikolaj Rimskij-Korsakov a Alexander Glazunov. Ako jedna z vrcholných ruských národných opier mala premiéru v roku 1890 v Petrohrade.
