Henrich VII. (vľavo hore) obmedzil moc feudálov a podporoval mešťanov. Na maľbe z roku 1537 s manželkou Alžbetou z Yorku, synom Henrichom VIII. a jeho maželkou Jane Seymour. Foto - Archív
Anglická koruna ležala po smrti Richarda III. z Yorku skutočne na zemi. Korunovácia nového panovníka priniesla zmenu v štýle vládnutia, ale aj vznik pevnej dynastie, ktorá zabránila ďalšej občianskej vojne a devastácii krajiny.
Henrich Tudor, gróf z Richmondu, sa zaslúžil o oboje a ako Henrich VII. sa stal zakladateľom dynastie Tudorovcov. Henrich VII. Tudor sa narodil 28. januára 1457 - pred 550 rokmi.
Hoci sa Henrich narodil v rodine kráľovských potomkov - jeho babička bola vdova po francúzskom kráľovi a bol teda jeho blízkym príbuzným - nemal právo na francúzsky trón. Jeho spojenie s anglickým kráľovským rodom Lancasterovcov bolo tiež len nepriame, bol len ich vzdialený príbuzný. Dostať sa bližšie k anglickému trónu mu pomohlo vzájomné vyvražďovanie rodov Lancasterovcov a Yorkovcov v občianskej vojne, známej ako vojna ruží - podľa ruže, ktorú mali v erboch oba rody (Lancasterovci červenú a Yorkovci bielu).
Koruna z krovia a výhodné spojenectvo
Posledný panovník z rodu Yorkovcov Richard III. vyvraždil svojich nasledovníkov, potom prehral bitku - s Henrichom Tudorom. Konala sa na poli pri Bosworthe v roku 1485. Henrich s podporou Francúzska, ale aj niekoľkých mocných rodov, ktoré prešli na jeho stranu priamo na bojisku, porazil kráľa a naozaj zdvihol korunu, ktorá sa váľala v kroví. Richard III. ju zahodil v šialenej túžbe zachrániť si holý život. Koňa, za ktorého údajne sľúbil kráľovstvo, mu nikdo nedoviedol. Jeho nepriatelia ho zabili a korunu zverili Henrichovi.
K trónu Henrichovi pomohol aj sľub, že za manželku si vezme Alžbetu, dcéru bývalého kráľa Eduarda IV. z rodu Yorkov, a tak spojí nepriateľské rody. Svoj sľub dodržal.
Manželia zabezpečili pokračovanie dynastie štyrmi deťmi. Druhý syn Henrich sa po smrti svojho brata neskôr stal slávnym kráľom Henrichom VIII. Najmladšia dcéra Mária sa vydala za Ľudovíta XII. z Valois a stala sa tak francúzskou kráľovnou.
Kráľ „meštiak“
Henrich VII. bol pre Anglicko dobrou voľbou. Krajina sa po vojne začala rozvíjať aj po hospodárskej stránke. Kráľ sa postaral, aby feudáli, ktorí vraždenie prežili, mali menšiu moc. Formálne však rešpektoval úlohu anglického parlamentu - vtedy len poradného zboru kráľa zloženého z najvyššej šľachty.
Protežoval však novú, silnú vrstvu mešťanov a ušla sa mu aj prezývka „meštiacky“ kráľ. Mal však aj negatívnejšiu prezývku - „kupecký“ kráľ. Postaral sa totiž, aby sa z Anglicka okrem surovín vyvážalo aj súkno, už ako hotový výrobok. Anglicko tak začalo konkurovať v obchode Holandsku.
Absolútna moc
Panovník si vytvoril silnú stálu armádu, aby zabránil akejkoľvek ďalšej občianskej vojne.
Podarilo sa mu rozpustiť vojenské družiny šľachty, ktoré boli dovtedy pre každého veľmoža samozrejmosťou, ale aj zdrojom napätia, lebo prispievali k neposlušnosti a uľahčovali vzburu voči kráľovi.
Veľmi tvrdo zakročil proti potulujúcim sa poddaným, čo si útekom chceli zlepšiť život. Stali sa však príťažou, lebo nenašli živobytie, a ohrozovali cesty, kde sa živili lúpežami. Šibenice s ich telami pri cestách mali byť výstrahou pre ostatných, aby neutekali a zostávali pri svojich pánoch.
V otcových šľapajach
Henrich VII. kráľovskú moc postupne upevňoval a blížila sa až k absolutizmu. Po jeho smrti v roku 1509 jeho syn Henrich VIII, veľmi známa postava anglických dejín, otcovu snahu zmenšiť úlohu šľachty dovŕšil. Vládol absolutisticky, šesťkrát sa oženil, ale najmä vymanil Anglicko spod vplyvu rímskej cirkvi.
Najznámejšou vládkyňou z rodu Tudorovcov sa však stala vnučka Henricha VII. - Alžbeta I. Škótsky rod Stuartovcov, ktorý sa dostal na trón po jej smrti, lebo nemala potomka, bol tiež pokračovateľom Henrichovho rodu. Jakub I. Stuart bol jeho prapravnuk po dcére, a tak vlastne rod pokračoval vo vláde nad Anglickom, ale už aj pripojeným Škótskom a definitívne podrobeným Írskom.
Aj keď sa na trón Henrich VII. dostal „procesom eliminácie“, dosiahol uznanie svojej vlády, aj priaznivé podmienky pre rozvoj krajiny. Vládol dvadsaťštyri rokov. Jeho zákony v krajine platili až do revolúcie v sedemnástom storočí.
