Ropovod Družba je asi najväčším dielom spoločenstva RVHP - Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Pred 45 rokmi začala fungovať jeho prvá časť.
Kto komu pomáhal a ako to bolo so vzájomnosťou je otázka pre historikov. Ropovod Družba, najdlhšia rúrka na svete, je však na prvý pohľad záležitosť pre všetkých výhodná. Ako inak dopraviť čierne zlato na vzdialenosť 4665 kilometrov. Len nás táto škaredá rúra, ktorou denne pretečú až 2 milióny barelov ropy, nadlho prikovala k ruským energetickým zdrojom a urobila z nás „závislákov“ od vrtošivého, nespoľahlivého a náladového dodávateľa.
Ropovod priateľstva
Písal sa rok 1962, keď vnikla prvá ropa do „ropovodu priateľstva“. Tri roky predtým vedenie piatich priateľských, vtedy bratských štátov, podpísalo Dohodu o spoločnej stavbe ropovodu. Československo, Maďarsko, Poľsko a NDR tak 18. decembra 1959 spečatili svoj osud krajín závislých od ZSSR a tejto pozície ich nezbavil ani rozpad Sovietskeho zväzu, ani zánik RVHP.
Veľkostavba sa začala rok po podpise dohody. „Všetko sa robilo na najmodernejšej úrovni,“ tvrdí jeden z pionierov automatizácie sovietskych ropovodov inžinier Džardžimanov. „Používali sme dovážané zariadenie, automatizované systémy boli rakúske a britské, neskôr sa dovážali zo socialistických krajín. Československo dodávalo blokové moduly pre prečerpávacie stanice. Do tých blokov sa dávali maďarské automatické systémy. S bratmi z RVHP bolo vždy ľahšie sa dohovoriť,“ pochvaľuje si ešte dnes pán inžinier poslušnosť socialistických satelitov. Automatizácia ropovodu bola vtedy v porovnaní s podobnými stavbami ZSSR skutočne na nezvyčajne vysokej úrovni.
Expresné tempo
Aj tempo stavby bolo na sovietske pomery fantastické. Napriek tomu, že prednosť mal zbrojný priemysel. „Ničoho nebolo dosť,“ spomína Džardžimanov. „Trápne bolo sledovať, ako museli talentovaní inžinieri väčšinu času tráviť v najrôznejších diskusiách a vydobývaním materiálu. Všetko sa ťažkopádne riešilo cez najvyššie riadiace orgány krajiny.“
Hlavným mestom ropovodu, kde sa všetko sústredilo, sa stala Samara, križovatka ropovodnej siete ZSSR. Od brehov Volgy sa ropovod vydal smerom západným, k hraniciam Bieloruska, kde sa v obci Vysokoje delil. Severná vetva vyrazila po území Bieloruska cez Polovo a Pobaltie do prístavov v Litve a Lotyšsku. Južná vetva si to šinula cez Mozyr a ukrajinské Brody ďalej do Európy. Celý ropovod vznikal štyri roky.
Prvé tony ropy odtiekli zo sovietskeho Tatarstanu a Kujbyševskej oblasti a naliali sa do zásobníkov v Bratislave vo februári 1962. Za pol roka ropa dotiekla do Maďarska. Počas roku 1963 sa pripojilo Poľsko a NDR. Dňa 15. októbra 1964 ropovod oficiálne uviedli do prevádzky. Spotreba socialistického tábora rástla. V roku 1969 bolo jasné, že kapacita Družby nestačí a že je potrebná Družba-2. Tú podľa rovnakej schémy dobudovali v roku 1974 a exportné kapacity sa tak zdvojnásobili. Dodnes Družbou prúdi asi polovica exportovanej ruskej ropy.
Tečie a tiekla i v časoch veľmi vypätých. Keď sa v roku 1991 rúcal komunistický sovietsky moloch, zaniklo i ministerstvo ropného priemyslu ZSSR a s ním i Hlavná správa pre transport a dodávky ropy. Rýchlo vzniká spoločnosť „Transneft,“ ktorá spravuje rúrku dodnes.
Mocenský nástroj
Možno by sa mal ropovod premenovať, pretože s priateľstvom nemá dnešné obchodovanie Ruska s energetickými surovinami nič spoločné. Ventily na Družbe sú tým najtvrdším výchovným prostriedkom, ktorý Rusko na svojich súrodencov, dnes už obchodných partnerov, má. V tom spočíva i najväčšie úskalie ropovodu.
O všetkom, čo sa týka strategických surovín, sa rozhoduje v Kremli. Ropa a ropovod Družba sa v rukách Vladimira Putina stali cukrom i bičom, dali mu možnosť držať svojich susedov i vzdialenejších klientov v šachu, smiať sa im do očí a vydierať.
Vtedy, pred 45 rokmi, si nikto nedokázal predstaviť, že sa Sovietsky zväz rozpadne, RVHP zanikne a NATO dorazí k ruským hraniciam. Isté však už vtedy bolo, že ruskú ropu budú potrebovať všetci. Už keď Rusi ropovod stavali, vedeli, akú pupočnú šnúru medzi svojimi obrovskými zdrojmi a štátmi - odberateľmi budujú. Že aj vďaka tejto nevzhľadnej rúre sa zasa raz budú môcť nazývať veľmocou.
