Na druhej strane, po dlhé roky je alebo bol pre mnohých ľudí zdrojom najslobodnejších informácií aké kedy mali – či už v čase komunizmu pre krajiny východného bloku, na Kube, alebo v Iráne.
Zajtra uplynie 65 rokov, čo sa v rozhlasovom éteri prvýkrát ozval Hlas Ameriky – Voice of America v Európe.
Komunikácia má význam
„Tu hovorí hlas Ameriky,“ otvoril moderátor William Harlan Hale pravidelné vysielanie v nemeckom jazyku. Názov sa ujal a pretrval dodnes.
Hlas Ameriky spustil vysielanie krátko po vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny a jeho cieľom bolo šíriť americké názory práve v krajinách osi a u ich spojencov. V tom čase už napríklad Rádio Moskva malo vyše desaťročnú tradíciu, vysielalo v 50 jazykoch, v éteri už bol aj britský a taliansky vysielač.
„Žijeme v čase, keď má komunikácia obrovský význam. Existuje nová rozhodujúca sila v ľudskej rase, oveľa silnejšia než všetci tyrani,“ povedal v roku 1939 americký dramatik Robert Sherwood, ktorý písal prejavy pre prezidenta Franklina Delana Roosevelta.
Keď polovici roka 1941 Roosevelt zriadil Zahraničnú informačnú službu (FIS), Sherwood sa stal jej prvým riaditeľom. Prvé priame vysielanie zo San Francisca do Ázie sa však uskutočnilo už v decembri.
Prenosy boli obmedzené
Do júna 1942 mal Hlas Ameriky 33 vysielačov a vysielanie v 27 jazykoch (v súčasnosti vysiela v 44 jazykoch do 24 krajín), no ako sa blížil záver vojny, mnoho prenosov rozhlasovej stanice sa obmedzilo alebo úplne eliminovalo.
Prišla však studená vojna a Kongres spolu s Bielym domom si opäť uvedomili dôležitosť vojny aj na informačnom poli. Berlínska blokáda z roku 1948 iba utvrdila zákonodarcov, aby prijali zákon, ktorý Hlas Ameriky ustanovoval ako permanentnú stanicu. O štyri roky neskôr spustil rozhlas svoj prvý mobilný vysielač – z paluby lode Courier. Keďže však označenie „loď pirátskeho rádia“ nemalo ten správny šmrnc, radšej sa ďalej držali stacionárnych staníc.
Havlove slová chvály
Od roku 1985 má Voice of America osobitné vysielanie pre Kubu, rádio Martí, v čase študentských nepokojov na Námestí Tchien-an-men, posilnili vysielania v čínskych jazykoch. Keď v roku 1996 juhoslovanský diktátor Slobodan Miloševič zakázal nezávislé rozhlasové stanice, Hlas Ameriky preberal správy mnohých ich reportérov. A keď o rok neskôr prepukli nepokoje v Albánsku, miestna vláda radšej americké vysielanie rovno vypla. Československý prezident Václav Havel mal slová chvály na adresu stanice, požiadal ju, aby po páde komunizmu vzdelávala ľudí v tom, čo znamenajú demokratické inštitúcie. Rozhlas odpovedal reláciami o demokracii. Mimochodom, v češtine a slovenčine vysielal od marca 1942 do februára 2004.
A hoci niektorí novinársku nezávislosť pracovníkov stanice spochybňujú – aj pre zákony danému statusu a tomu, že na ňu dohliada prezidentom vymenovaná rada (napríklad Rádio Slobodná Európa či Rádio Sloboda však boli čiastočne podporené aj CIA).
Politikom sa vysielanie nepáči
Hlas Ameriky počas svojej existencie dostával rany zo všetkých strán. Senátor Joseph McCarthy v roku 1953 redakciu obvinil z rozvracačstva a podpory komunizmu. Veľa ľudí vtedy zo stanice odišlo. A ani dnes sa mnohým americkým politikom vysielanie nepáči. Oklahomský republikán Tom Coburn nedávno dokonca vyhlásil, že stanica „podkopáva americkú politiku v Iráne, dokonca podporuje propagandu islamskej republiky“.
