Takmer dvadsať rokov žila v blízkosti afrických goríl.Za ten čas týchto pozoruhodných primátov dokonale poznala a krok za krokom zmapovala ich sociálny život.
Napísala o nich desiatky vedeckých článkov a populárnu knihu Gorily v hmle. Nedokázala sa zmieriť s faktom, že niektorí ľudia tieto sympatické tvory chladnokrvne zabíjajú. Za svoju vášeň nakoniec zaplatila životom. Britská zoologička Diana Fosseyová sa narodila pred 75 rokmi, 16. januára 1932.
Štúdium goríl
Výskum goríl začínala pred 40 rokmi, podporovaná významným britským antropológom Louisom Leakeym. Nemala formálne vzdelanie, to však bohato vynahradila láskou k zvieratám, zvedavosťou, trpezlivosťou - a nesmiernou tvrdohlavosťou. Jej zriedkaví spolupracovníci a nasledovníci o nej hovorili a písali ako o nezlomnej a neuveriteľne odvážnej „železnej“ žene, odvaha ktorej hraničila až s nezodpovednosťou a bláznovstvom.
Mala napríklad odvahu naplánovať a uskutočniť zúfalý útek zo zajatia armády, kam sa dostala v konžských pralesoch pri prvom pokuse študovať život goríl. Dokázala sa prebiť džungľou cez hranice Rwandy. Bez povolenia tamojšej vlády založila medzi vysokohorskými vulkánmi vo výške 3-tisíc metrov tábor. Bolo to v Karisoke na hraniciach Rwandy, Ugandy a Konga. Mala odvahu aj úplne iného druhu, skúšala, čo urobia gorily s neznámymi predmetmi, hračkami, zrkadielkami či cukríkmi, a nebála sa odhaľovať vedomie svojich milovaných zvierat v časoch, keď sa táto vlastnosť prisudzovala takmer výlučne človeku.
Po ťažkých začiatkoch, keď ju prezývali „gorilia žena Louisa Leakeyho“, získala finančnú podporu prestížnej National Geographic Society. Jej projekt totiž umožňoval študovať život vymierajúceho druhu živočícha, zviazaného s človekom dlhou spoločnou evolučnou históriou.
Vojna s pytliakmi
Venovala mu s prestávkami 18 rokov. Vyžadoval namáhavé pochody džungľou, čo pre ňu ako silnú fajčiarku bolo obzvlášť ťažké. Vyžadoval odriekanie, osamotenie a najmä čas, veľa času stráveného pozorovaním. Nechcela gorily rušiť, ctila ich súkromie a do ich blízkosti nepúšťala ani fotoreportéra National Geographic Boba Campbella (ktorý to, samozrejme, niesol dosť ťažko).
Rovnako vášnivo ako ľúbila gorily, neznášala pytliakov. Tí zabili pre mäso jej obľúbenú Digit, ktorá ako prvá akceptovala prítomnosť toho čudáckeho tvora - človeka - v gorilej tlupe.
Založila Nadáciu Digit a pytliakom vyhlásila krutú vojnu, ktorej obeťou sa nakoniec stala sama. 27. decembra 1985 ju v jej skromne zariadenej chatrči zabil mačetou neznámy útočník. Nikdy ho neodhalili. Ešte predtým ju však priatelia donútili, aby strávila tri roky prednášaním na Cornellovej univerzite, vďaka čomu vznikla jej jediná vynikajúca kniha Gorily v hmle. Rovnomenný film s nezabudnuteľnou Sigourney Weaverovou v hlavnej úlohe vcelku reálne vypovedá, ako sa výskum goríl stal pre Fosseyovú posadnutosťou, ktorej načisto obetovala osobný život.
Hrob má v džungli
Na jej hrobe je napísané: „Nik neľúbil gorily viac ako ona.“ Miesto jej posledného odpočinku v africkej džungli dodnes priťahuje turistov. Ona sama by z toho radosť určite nemala, pretože nechcela, aby sa gorily stali turistickou atrakciou. Bola presvedčená, že tento svet patrí rovnako im ako nám. Zomrela štyri roky predtým, než sčítanie goríl ukázalo, že ich populácia prekonala najhoršie obdobie a začala pomaly, ale isto rásť. Bola to nepochybne aj jej zásluha. Ba čo viac, bez vytrvalého úsilia tejto pozoruhodnej ženy by dnes boli iné nielen gorily, ale možno aj my sami. Byť na Zemi pytliakom alebo ochrancom - tá otázka sa vynára od čias Diany Fosseyovej zvlášť naliehavo.
