orý si dal, musel obetovať celý svoj budúci život. Všetko podriadil hľadaniu, v ktorého výsledok takmer nikto neveril. Ísť za svojím snom sa rozhodol definitívne v trinástich rokoch. V rokoch 1871 až 1890 kopal na kopci Hisarlik a bájne mesto objavil. Muž, ktorý to dokázal, sa volal Heinrich Schliemann a narodil sa v januári roku 1822 - pred 185 rokmi.
Schliemann sa narodil v meklenburskej dedinke Neu-Bukow ako syn pastora. Spolu s deviatimi súrodencami získal od otca klasické vzdelanie. Namiesto vyučovania z kníh však otec rozprával deťom príbehy. Mladý Heinrich si najviac obľúbil prerozprávanú Homérovu Iliadu a Odyseu. „Celá moja práca bola ovplyvnená týmito dojmami z najútlejšieho detstva,“ povedal.
Materiálne podmienky na štúdium nemal, otcove sklony k alkoholu ho donútili pracovať a o Tróji len snívať. Aj keď sa zveril niekomu so svojimi predstavami, každý ho vysmial. V najlepšom prípade mu povedali, že nemá ani vzdelanie, ani peniaze na taký veľký archeologický projekt.
Druhým závažným argumentom bolo, že príbehy z Homérových eposov Iliady a Odysey sa pokladali len za legendy. Žiadny odborník na literatúru, na históriu a najmä na archeológiu v tých časoch neveril, že Trója naozaj existovala. Väčšina ľudí pokladala Schliemanna za fantastu, ak nie priamo za blázna. Jeho vytrvalosť a neústupčivosť je však obdivuhodná.
Najskôr chcel odísť do Ameriky, lebo jedine tam sa podľa svojich slov mohol stať milionárom. Pracoval ako upratovač kajút na lodi v Amsterdame. Loď však stroskotala, a preto sa zamestnal ako poslíček a začal študovať jazyky. Ako samouk sa v amsterdamských krčmách a kostoloch naučil po holandsky, portugalsky, francúzsky, anglicky a taliansky. Dokonca aj po rusky, čo mu umožnilo cestu do Petrohradu, kde sa stal obchodníkom.
Pomaly zbohatol, potom však musel hľadať strateného brata v Amerike. Jeho bankársky talent mu pomohol získať ďalší kapitál a do Ruska sa vrátil ako naozaj bohatý muž. Zarobil na dodávkach armáde počas krymskej vojny, obchodoval aj s Anglickom a Nemeckom.
V roku 1858 sa definítívne vzdal podnikania a znovu sa vrátil k svojmu detskému plánu. „Nikdy som neprestal myslieť na Tróju.“ Ako zrelý muž začal študovať archeológiu a získal doktorský titul. Nik ho už nemohol nazývať diletantom. „Konečne bolo možné, aby som uskutočnil svoj sen.“
Roku 1870 priplával do Carihradu a vypravil sa putovať za Homérom. Vtedy už ovládal okrem starogréčtiny, v ktorej napísal svoju doktorskú prácu, aj bežnú gréčtinu.
Nájsť Hisarlik, kopec, o ktorom si myslel, že by pod ním mohlo ležať legendárne mesto, mu pomohol teplý prameň, ktorý Homér vo svojom epose spomína. Celý rok mu trvalo, kým pomocou úplatkov tureckým úradom vybavil povolenia, aby mohol začať kopať. „Dnes 11. októbra 1871 o 12. hodine sa začali vykopávky,“ zapísal si. 100 robotníkov neveľmi citlivo kopalo a hľadalo legendárne mesto.
Nakoniec objavil nielen Tróju aj so stopami obliehania, ale v meste, ktoré podľa Homéra Gréci vyrabovali, aj poklad „kráľa Priama“. Svoju krásnu, mladú grécku manželku Sofiu ozdobil „diadémom Heleny“. Manželstvo so Sofiou, ktorá mu ako takmer jediná verila, je príbehom pre veľkú romantickú epopeju.Všade ho sprevádzala a celý život, aj po jeho smrti, zasvätila okrem výchovy ich detí propagácii jeho objavov a kníh.
Schliemann svoje objavy spracoval v diele Ílios, mesto a krajina Trójanov. Vyšlo v roku 1881 a malo 800 strán a 1170 kresieb. Preskúmal ešte Mykény a našiel sídlo kráľa Agamemnona a jeho posmrtnú zlatú masku. Spory, či maska skutočne patrila kráľovi, ktorý zjednotil Grékov v boji proti Tróji, sa riešia ešte dnes. Pochybnosti a diskusie sú aj o pravosti Tróje. Vedecká skepsa však neprekryje Schliemannovu prácu a nadšenie, ktorým pomohol archeológii pri vzácnych nálezoch.
Heinrich Schliemann zomrel na vyčerpanie z práce pri návšteve Pompejí. Pochovaný je ako národný hrdina v Aténach.
