mysleli, že musí byť najmenšou čiastočkou hmoty. Dňa 18. decembra uplynulo 150 rokov od narodenia J. J. Thomsona, objaviteľa elektrónu.
Narodil sa v roku 1856 blízko britského priemyselného centra Manchesteru. Na strednej škole sa učil tak dobre, že ho profesor matematiky prehovoril, aby sa prihlásil na jednu z najprestížnejších fakúlt Cambridgeskej univerzity, slávnu Trinity College.
V roku 1880 ju ukončil s takým vynikajúcim prospechom, že mu profesori z Trinity ponúkli asistentské miesto. Prijal ho, veď okrem možnosti bádať a učiť, znamenalo aj materiálnu istotu (otec mu zomrel, keď mal šestnásť rokov). Hlavnou Thomsonovou úlohou bolo hľadať matematické nástroje, ktoré by odhaľovali podstatu atómov a elektromagnetických síl.
Už v roku 1884 sa stal profesorom experimentálnej fyziky a súčasne ho vymenovali do čela Cavendishovho laboratória, ktoré založil v roku 1871 jeden z najvýznamnejších fyzikov 19. storočia James Clerk Maxwell (vytvoril základné elektromagnetické rovnice a bol v Cavendishi prvým profesorom). Mladý Thomson bol tretím - po lordovi Rayleighovi (objavil argón a pracoval na vlnovej teórii svetla).
Thomson nemal veľa skúseností s experimentovaním. Okrem múdrej hlavy bol však aj majiteľom šikovných rúk a učil sa raketovým tempom, takže zakrátko úspešne riadil mnohých skvelých experimentálnych fyzikov. Vychoval sedem nositeľov Nobelovej ceny a 27 členov Kráľovskej spoločnosti, ktorá dodnes združuje najlepších britských vedcov.
Jeho najväčší objav prišiel v roku 1897. Skúmal žiarenie katódy a zistil, že to nie je súvislá vlna, ako sa predpokladalo, ale prúd záporne nabitých častíc, hmotnosť ktorých je v porovnaní s vodíkom podstatne nižšia (až 1700-krát). Hovoril im korpuskule, aj keď ostatní prijali názov elektrón, ktorý navrhol už v roku 1874 írsky fyzik Stoney. Thomson nebol jediný, kto podobné merania robil. Ako prvý mal však dosť odvahy, aby výsledky interpretoval ako svedectvo o existencii novej častice.
Vyjadroval sa o nej skromne: „Mohlo by sa niečo už na prvý pohľad také malé zdať ešte nepraktickejšie ako toto teliesko? Sotva. Veď jeho hmotnosť je iba nedôležitou súčasťou atómu vodíka.“ Ako čudne to znie dnes, keď vieme, že využitie záhadných schopností elektrónu je hybnou silou elektrotechniky a elektroniky. Na sklonku 19. storočia však bolo dôležitejšie, že konečne niekto experimentálne rozbil predstavy o nedeliteľnosti atómu, pochádzajúce z antiky. Thomson tak urobil prvý krok k objavu štruktúry atómu (v roku 1911 ju odhalil Ernest Rutherford) a k fyzike častíc vôbec. Rovnako ako Einstein však nezískal Nobelovu cenu za svoj najväčší objav; v roku 1906 ju dostal za výskum vodivosti plynov.
Zomrel v auguste 1940. Jeho popol uložili vo Westminsterskom opátstve v blízkosti Newtona a Rutherforda. Nobelovu cenu získal aj Thomsonov syn George Paget (v roku 1937) - ako inak, za práce o podstate elektrónov. Niekedy jablko padá tak blízko k stromu, až je to podozrivé. Veda je však taká; môže stavať iba na základoch, ktoré položili iní, a čím bližšie otcovia-zakladatelia sú, tým lepšie.
Autor: MICHAL AČ
