osť kvalite, a táto metóda sa udržala dodnes. George Horace Gallup sa narodil v chudobnej farmárskej rodine v americkom Jeffersone (Iowa) pred 105 rokmi, 18. novembra 1901.
Vyštudoval Univerzitu v Iowe, a už názov doktorskej práce napovedal veľa o jeho ďalšom profesijnom pôsobení: Nová technika pre objektívne metódy merania záujmov čitateľov novín. Výskumu verejnej mienky sa venoval vlastne celý život. Zaujímalo ho, čím ľudia žijú, čo a ako ich najviac ovplyvňuje, aké sú ich najväčšie ekonomické a sociálne problémy, ako trávia voľný čas, čo počúvajú a pozerajú, čo čítajú, ako sa zabávajú, či veria v Boha. Výskumy verejnej mienky považoval za spôsob, ako merať tep demokracie, ako sa ponárať pod povrch každodennosti. Mali tiež slúžiť na vznešený cieľ - zvýšiť vplyv ľudí na politiku a na posudzovanie spoločenských reforiem, ktoré by si ľudia želali presadiť.
Vynikajúcu školu dostal ako riaditeľ výskumu verejnej mienky v slávnej reklamnej agentúre Young a Rubicam v 30. rokoch uplynulého storočia. Ich heslom bolo Bojuj proti nude! a ich reklamné texty sa v tom období považovali v USA za najoriginálnejšie. Vzhľadom na široké pôsobenie aj popularitu firmy tu mal Gallup možnosť overiť si svoju štatistickú metódu výberu respondentov podľa veku a vzdelania, podľa toho, odkiaľ pochádzajú, či patria medzi chudobnejšie alebo bohatšie vrstvy spoločnosti a aké hodnoty vyznávajú.
Jeho veľké chvíle prišli v roku 1936 pri prezidentských voľbách. Populárny magazín Literary Digest už predtým niekoľkokrát úspešne predpovedal výsledky volieb amerických prezidentov. Teraz redaktori opäť použili osvedčený scenár: rozoslali najmä svojim predplatiteľom korešpondenčné lístky s jednoduchou otázkou: Kto bude prezidentom? V roku 1936 v redakcii zrátali hlasy na viac ako dvoch miliónoch lístkov a vyšlo im, že s veľkou prevahou vyhrá vtedy populárny republikán Alfred Landon. Franklin D. Roosevelt mal vysoko prehrať.
Gallup, ktorý v roku 1935 stihol založiť v Princetone Americký inštitút výskumu verejnej mienky, však veril svojej metóde. Oslovil oveľa menšiu, ale súčasne oveľa reprezentatívnejšiu vzorku Američanov. A podľa jeho výskumu mal s vysokým náskokom vyhrať naopak Roosevelt, čo sa naozaj stalo. Pes bol zakopaný v tom, že čitatelia magazínu boli väčšinou prívržencami republikánov, a keďže demokrati čítali iné časopisy, ich hlasy sa v ankete nemohli objaviť. Gallup ich však vďaka svojej metóde zachytil.
Dnes je následníckou organizáciou inštitútu nezávislá Gallupova organizácia, ktorá vznikla v roku 1958. Zamestnáva okolo 2-tisíc profesionálnych pracovníkov vo výskume verejnej mienky a má 40 pobočiek po celom svete. Je neoficiálnym a uznávaným lídrom v tejto oblasti. Samozrejme, nemožno zabúdať na okrídlený výrok: Akékoľvek prognózy sú nebezpečné, najmä, ak sa týkajú budúcnosti. Pri posudzovaní verejnej mienky to platí dvojnásobne: výskumník tu vstupuje na javisko, ktorého je sám súčasťou. A pokušenie čosi ovplyvniť v tom „správnom“ smere býva veľké. Gallup by bol určite prvý, kto by proti ovplyvňovaniu názorov ľudí a ich manipulácii protestoval.
Autor: MICHAL AČ
