| FOTO – ARCHÍV |
ktrickej energie), neskúšali prvý raz, veď Bell už predtým získal na hovoriaci vynález americký patent. Dovtedy však rozprával iba jeden a druhý počúval. Prvý obojstranný telefonický rozhovor v histórii sa uskutočnil 6. októbra 1876, pred 130 rokmi.
O tri dni neskôr Bell s Watsonom rozhovor zopakovali. Tentoraz bol jeden v Bostone, druhý vo Východnom Cambridgei. Rozumeli si aj na diaľku 3,2 kilometra. Možno sa rozprávali iba o počasí, a tak obsah rozhovoru historikom unikol. Vieme však, čo povedal Bell Watsonovi, keď ho telefonicky oslovil už v marci 1876. Prvá veta, prenesená Bellovým prístrojom do vedľajšej miestnosti, znela: „Pán Watson, príďte sem, potrebujem vás." Stalo sa krátko po tom, čo škótsky profesor a vynálezca, pochádzajúci z Edinburghu, získal americký patent.
Je známe, že práve telefón patrí k najspornejším vynálezom v histórii. Na patentový úrad totiž 14. februára 1876 prišli dvaja muži. Okrem Bella aj pracovník Western Union Elisha Grey a obaja páni vraj priniesli funkčné prístroje.
Nebolo jasné, kto vkročil do dverí prv. Napokon rozhodlo oneskorené svedectvo patentového úradníka, ktorého na súde akosi „zrazu" osvietilo, že to bol Bell, kto prišiel o dve hodiny skôr. Bell sa pokúsil spropagovať svoj vynález v júni 1876 na Svetovej výstave vo Philadelphii.
Prihlásil sa neskoro a dostal stánok až v rohu výstaviska. Najskôr ho obvinili, že je klamár či bruchomluvec - veď zo skrinky nemôžu vychádzať slová. Šťastena však svoje dieťa neopustila ani teraz. Tak trochu ako v rozprávke išiel práve okolo brazílsky cisár, ktorého rozprávajúci prístroj nadchol a hneď si ich zopár objednal.
Bell mal šťastie aj dávno predtým. Historické záznamy hovoria, že 26. októbra 1861 neznámy učiteľ z Heidelbergu Philipp Reis prednášal frankfurtským profesorom dve hodiny o výhodách telefónu. Bol prvý, komu napadlo premeniť elektrické vlnenie na mechanické a akustické vlny. Zobral si za vzor ľudské ucho a napodobnil jeho najdôležitejšie časti; membránu urobil z prasačieho črievka, pokryl ju kovovou platničkou a umiestnil na koniec zvukovodu. Prijímačom bola drôtom omotaná pletacia ihlica, ako rezonančná skrinka poslúžil korpus huslí. Reis ctihodných vedcov o výhodách telefónu nepresvedčil. Prvé slová, povedané do telefónu pätnásť rokov pred Bellom, sa však zachovali: „Kôň nemá rád uhorkový šalát."
Vráťme sa však k Bellovi. Ten nelenil; v júli 1877 založil Bellovu telefonickú spoločnosť a o dva dni sa oženil. Najmä prvá udalosť spôsobila nástup vysokej telefonickej horúčky. Začali vznikať prvé telefonické centrály (do Bratislavy táto vymoženosť dorazila rok pred koncom 19. storočia), ľudia zrazu pocítili potrebu rozprávať sa viac a viac.
Z chuti ľudí telefonovať vyťažil Bell maximum a sa stal veľmi bohatým mužom. Nevenoval sa však iba obchodu. Spoluzakladal Národnú geografickú spoločnosť, ktorá dodnes vydáva známy National Geographic, ako aj iný prestížny vedecký časopis Science. Zaujímal sa o lietanie a snažil sa pomáhať hluchým (zlé jazyky tvrdili, že iba preto, aby mohli telefonovať).
Autor: MICHAL AČ
