Tank oslávil deväťdesiatku

rokmi, nová zbraň - tank.

Cieľom francúzsko-britskej ofenzívy pri Somme bolo viazať nemecké jednotky a pomôcť tak Francúzom brániacim sa v ťažkých bojoch pri Verdune.

Miesto vybrali preto, že sa tam stretali britské jednotky s francúzskymi. Politické hľadisko prevážilo nad vojenským. Nemecké pozície boli umiestnené na svahu, a boli silne opevnené. Už prvé útoky priniesli mimoriadne straty, najmä britské. Bolo jasné, že šanca na zásadný prielom je malá.

Veľký problém predstavovali nemecké protipechotné prekážky. Jediná možnosť, ako vyriešiť patovú situáciu zákopovej vojny, sa javil bojovník, ktorému neprekáža ostnatý drôt, dokáže prekonať nepriateľské zákopy a je imúnny proti paľbe guľometov. Tak sa objavil na scéne tank.

Samohybné obrnené vozidlo vybavené delami plánoval už Leonardo da Vinci a snívali o ňom generácie vojvodcov.

S praktickým vývojom ťažkého obrneného vozidla nesúceho delá však začala Británia až začiatkom vojny. Veľký podiel na jeho zrode mal vtedajší prvý lord admirality, neskorší premiér Winston Churchill.

Zvláštna komisia, ktorú zostavil, nechala postaviť niekoľko prototypov, z ktorých sa nakoniec vyvinul tank nesúci označenie Mark I. Aby jeho výrobu utajili, tvrdili robotníkom, že montujú nádrže na vodu. Práve zo slova nádrž, po anglicky tank, sa zrodilo pomenovanie novej zbrane.

Prvé tanky sa dnešným podobali len veľmi vzdialene. Pri pohľade zboku mali tvar kosodĺžníka, po ktorého obvode sa ťahali mohutné oceľové pásy. Otočná veža súčasných tankov chýbala a zbrane boli umiestnené vo výklenkoch na boku stroja.

Stať sa tankistom si vyžadovalo veľkú odvahu a fyzickú odolnosť. Motorový priestor nebol nijak oddelený. Posádka bola vystavená značnému hluku. Nehostinnú atmosféru vnútri železnej kobky ešte dopĺňali splodiny z motora a vypálenej munície.

Prvýkrát v histórii sa tanky zapojili do boja 15. septembra 1916 v bitke o obcí Flers a Courcelette. Tam, kde sa obrnenci objavili, síce britská pechota dokázala postúpiť, ale na zásadný prielom obrany bolo tankov málo.

Tento nedostatok ešte zhoršovala ich veľká poruchovosť. Z takmer 50 vozidiel bolo do boja schopných vyjsť len 32 a aj z nich­ väčšinu nevyradil protivník, ale poruchy a terén.

Tanky síce počas svojej premiéry dokázali účinnosť, ale aj slabiny prvých typov. Podľa kritikov im najviac uškodilo ich unáhlené nasadenie v čase, keď obrnencov ešte trápili „detské choroby“ a bolo ich málo. Premrhali tak moment prekvapenia, ktorý mohol zohrať veľkú úlohu pri rozsiahlejšom tankovom útoku.

Ofenzíva pri Somme sa nakoniec skončila bez jednoznačného výsledku. Jesenné dažde premenili bojisko na more blata, ktoré znemožňovalo ďalší boj. Preto operáciu v polovici novembra 1916 ukončili.

S istým zveličením možno povedať, že jej jediným víťazom sa stal tank, bez ktorého sa odvtedy nezaobišiel prakticky žiadny väčší vojenský konflikt.

Autor: TOMÁŠ DUŠEK, čtk