Globe, divadlo

Literárny kritik Harold Bloom v knihe Kánon západnej literatúry, ktorú napísal viac-menej ako vášnivú obranu klasikov, tvrdí, že svet nikdy nemal väčšieho spisovateľa, než bol William Shakespeare. Hoci podľa niektorých teórií tento anglický spisovateľ ani nikdy neexistoval, určite existovalo divadlo, kde uvádzali jeho hry, bol jeho spolumajiteľom a dokonca v niektorých aj sám vystupoval. Zaniklo v polovici 17. storočia. Jeho repliku na brehu Temže dokončili práve pred desiatimi rokmi, aj keď si na oficiálne otvorenie ešte musela rok počkať.

Na londýnskom nábreží za posledné roky pribudlo veľmi málo stromov, ale veľmi veľa nových budov. Jednou z mála výnimiek medzi obrovskými architektonickými monštrami je drevené divadlo postavené ešte v „ľudskej mierke“. The Globe Theatre totiž kopíruje budovu postavenú v stredoveku, keď sa počet obyvateľov Londýna uvádzal v tisícoch, a nie v miliónoch.

Londýnčania sa v alžebtínskych časoch radi zabávali, okrem divadla obľubovali atrakcie založené na týraní zvierat. Okrem kohútich zápasov to bolo aj trápenie medveďov. Zviera uviazali reťazou k drevenému kolu a nechali naň dobiedzať psy. Zábava spočívala v tom, že medveď mnohé z nich zmrzačil alebo rovno zabil, občas takéto vystúpenie neprežil ani on sám. Nebola to iba plebejská zábava. Jedno takéto podujatie, kde bolo dovedna až trinásť medveďov, sa konalo aj za účasti kráľovnej Alžbety.

Narážky na takúto zábavu sa objavili aj v Shakespearových hrách, na ktorých sa prejavila aj celková surovosť vtedajšej zábavy. Vo vtedajšom Londýne žilo približne 200-tisíc ľudí a fungovalo v ňom až šestnásť divadiel. Dopyt po nových hrách bol obrovský, čo bola aj jedna z príčin, prečo bol Shakespeare takým plodným autorom - boli roky, keď napísal aj štyri hry.

Konkurencia medzi divadlami bola veľmi tvrdá. Špeciálne efekty nie sú vynálezom Hollywoodu, už vtedy sa divadlá predháňali v rôznych ohňostro­joch a výbuchoch, Globe Theatre medzi nimi vynikal. Divadlo bolo celé z dreva a v roku 1613 vyhorelo do tla. Dôvodom bol nápad použiť v jednej hre výstrel z kanóna, ktorý nedopatrením zapálil strechu a ľudia ledva stihli ujsť.

Z toho vyvodila poučenie replika na južnom brehu Temže, ktorá má štyri únikové východy a na drevenej streche sú vodné postrekovače. Globe Theatre je jedinou londýnskou budovou, ktorá od veľkého požiaru z roku 1666, keď zhorelo takmer celé mesto, dostala výnimku na strechu z prírodného materiálu.

Divadlo prvýkrát otvorili v roku 1599. Dvanásti tesári ho postavili za osem mesiacov z materiálu z iného divadla, ktorému sa skončil nájom a museli ho zbúrať. Stálo na južnom brehu rieky, ktorý mal pochybnú povesť miesta, kde sa stretáva londýnska spodina a pohybujú sa tam prostitútky a vreckári.

Po požiari spôsobenom výstrelom z kanóna ho za necelý rok postavili znovu. Napokon zaniklo z politických dôvodov. Puritáni v roku 1642 zakázali divadlá, pretože sa im ich kostýmy a frivolnosť zdali podozrivé. Globe Theatre o dva roky neskôr zrovnali so zemou, aby na jeho mieste postavili obytné domy.

Od roku 1660 boli divadlá znovu povolené, ale Globe Theatre už svoju činnosť neobnovil.

Dnešné divadlo stojí iba dvesto metrov od miesta, kde stálo pôvodné. Presné miesto objavili až pri vykopávkach v roku 1989. Dlho sa špekulovalo, či divadlo malo okrúhly tvar, alebo bolo osem­uholníkom. Archeológovia sa prikláňajú k názoru, že malo dvadsať strán. Budovu postavili na základe dobových opisov a náčrtov, „drevené O“ má okrúhly tvar a tri podlažia, novinkou oproti pôvodnému tvaru je vestibul.

Divadlo tvarom nadväzuje na rímske amfiteátre. V Londýne je však trochu iná než stredozemská klíma, a preto sa v ňom hráva iba od mája do októbra. Pred štyrmi storočiami sa do neho zmestilo tritisíc ľudí, dnes je pri tých istých rozmeroch jeho kapacita iba polovičná, pretože ľudia sú dnes náročnejší na svoje pohodlie. Netreba sa však čudovať, dávno sú preč časy, keď najlacnejšie vstupné stálo jednu penny.

Autor: JÁN GREGOR