|
FOTO – ARCHÍV |
Vtesnané medzi zelenými pláňami a skalnatými horami vyzerá jazero Nyos na západe Kamerunu ako rozprávka, akoby sa zrodilo na osvieženie turistov i domorodcov. Zdanie klame. Už dvadsať rokov mu nikto nepovie inak než vraždiace jazero. Pri výrone jedovatých plynov tam zahynulo viac než 1700 ľudí. A podľa vedcov stále hrozí ďalší možný únik smrtiacich plynov z jazera. Od tragédie uplynulo včera 20 rokov, jazero „zaútočilo“ 21. augusta 1986.
Z južnej časti jazera Nyos sa vzniesol obrovský biely mrak asi s 1,6 milióna ton oxidu uhličitého. Jeho obrovské zásoby sú v podloží jazera. Mrak rýchlo rástol, nabral rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu a potom zabil všetko živé v okruhu 25 kilometrov od jazera.
Josepha Mlkwaina z dediny Subum okolo polnoci zobudilo temné dunenie: „Nemohol som hovoriť, bol som akoby v bezvedomí, nemohol som ani otvoriť ústa. Počul som dcéru, ako čudne dýcha. Šiel som k nej, spadol som. Nedošiel som k nej. Len som si všimol, že moje nohavice sú čudne červené a ruky mám plné zranení. Potom som zaspal a zobudil som sa až dopoludnia. Dcéra bola mŕtva, susedia tiež. Hoci som bol úplne slabý, vzal som motorku a zašiel do mesta Wum. Cestou som nevidel nič živé.“
Bilancia bola tragická: katastrofu neprežilo 1746 ľudí, ďalších 20-tisíc osôb bolo zdravotne postihnutých a zahynulo viac než 3500 zvierat. Mnoho ľudí - hlavne v dedinách Nyos, Kam, Cha a Subum okolo jazera - zahynulo v spánku vo svojich posteliach.
Prvé zmätené správy o katastrofe sa do hlavného mesta Yaoundé dostali za viac než jeden deň. Prvé vrtuľníky na miesto nešťastia prileteli až 26. augusta. Záchranári našli hŕby mŕtvych ľudí a zvierat, ale nič ďalšie nebolo poškodené. Nikde ani stopy po nejakej katastrofe.
Odborníci dodnes presne nevedia, čo spôsobilo obrovský výron smrtiaceho plynu. Jedni sa prikláňajú k možnosti zosuvu pôdy, podľa iných katastrofu zavinila sopečná erupcia, ďalší si myslia, že únik plynu spôsobil studený dážď. Ten mal do vôd jazera zmyť lavínu bahna a kamenia, čím sa narušila rovnováha vrstiev v jazere a bahno nasýtené CO2 sa dostalo k hladine. Oxid uhličitý sa z neho začal uvoľňovať do okolia a súčasne ťahal k hladine ďalšie okysličené bahno, z ktorého sa opäť uvoľňoval CO2. Nad jazerom sa tak vytvoril smrtiaci mrak, ktorý v okolí zabil všetko živé.
Po nešťastí, pri ktorom sa tmavomodrá farba jazera zmenila na hnedočervenú, presídlila kamerunská vláda všetkých obyvateľov z oblasti pri jazere Nyos niektorí sa však už vrátili. Rovnaké nešťastie postihlo dva roky predtým, 15. augusta 1984, jazero Monoun, ktoré leží asi 200 kilometrov južne od Nyosu. Pri výrone oxidu uhličitého tam vtedy zahynulo 34 ľudí.
Asi pätnásťhektárové jazero Nyos vypĺňa zvyšky sopečného krátera, ktorý bol vytvorený zhruba pred 400 rokmi v seizmicky aktívnej časti pri sopke Oku. Jazero leží 320 kilometrov od Yaoundé a je hlboké asi 200 metrov.
Po tragédii nainštalovali vedci v oboch jazerách pumpy, ktoré z dna vysávajú nadbytočný oxid uhličitý, čím chcú predísť ďalšej tragédii. V Nyose pumpu postavili v roku 2001, v Monoune o dva roky neskôr. V oboch jazerách možno vidieť nezvyčajný úkaz, tryskajúcu vodu. V Nyose strieka až do výšky 50 metrov, v Monoune dosahuje desať metrov.
Profesor George King z Michigenskej univerzity uvádza, že tlak plynu pri dne jazera je asi 15 barov (vo fľaši šampanského je päť barov). Podľa vedcov iba jedna pumpa na každé jazero nestačí a stále hrozí ďalší únik plynu. V Nyose je podľa nich nevyhnutné postaviť ďalšie štyri pumy, ktoré by mali v budúcich piatich rokoch vyčerpať z podložia jazera viac než 75 percent oxidu uhličitého.
Kamerunské jazerá sú spolu s jazerom Kivu na hraniciach medzi Kongom a Rwandou, jedinými na svete, kde zaznamenali únik smrtiach plynov.
V posledných rokoch firmy ťažiace zemný plyn z morských plošín začali uskladňovať pomocou púmp nadbytočný oxid uhličitý pod morským dnom. Skeptici varujú pred nadmerným a nie úplne bezpečným ukladaním plynu pod zemský povrch a argumentujú práve katastrofou v kamerunskom Nyose.
Autor: ROBERT MIKA, čtk
