| FOTO – ARCHÍV |
zablokuje v bezpečnej pozícii. Zachránil tak nespočetné množstvo životov a inšpiroval architektov, aby sa pustili do výstavby výškových budov. Narodil sa pred 195 rokmi 3. augusta 1811 v americkom Halifaxe.
Prvý výťah vraj zostrojil slávny grécky vedec a vynálezca Archimedes, vozil sa na ňom rímsky cisár Nero a oveľa neskôr aj pápež či francúzsky „kráľ Slnko“ Ľudovít XIV. Až vďaka Otisovi sa však výťah stal jednoduchým a najmä bezpečným dopravným prostriedkom, ktorý dnes slúži denne miliónom ľudí na celom svete.
Otis, ktorý prišiel na svet ako najmladšie zo šiestich detí chudobného farmára, dostal do vienka zvedavosť a zručnosť, ale tiež chabé zdravie. Jeho časté pokusy postaviť sa na vlastné nohy doma systematicky zlyhávali.
Poriadne sa v živote uchytil až v roku 1845 v továrni na postele, po tom, čo sa rozhodol začať nový život v Albany v štáte New York.
Tam počas troch rokov vymyslel nielen dômyselné zariadenie na posun veľmi ťažkých postelí, ktorých súčasťou bol baldachýn, ale aj vlakovú bezpečnostnú brzdu, ovládanú strojvodcom.
Kde iní hľadali vzrušenie a rýchlosť, Otis pátral po spôsoboch, ako rozbehnuté veci zastaviť skôr, než bude neskoro. Ako keby si už dávno pred Einsteinom uvedomil nezdolnú energiu pohybujúcej sa hmoty.
Keď na svojom ďalšom pôsobisku riešil presun ťažkých kusov nábytku hore po poschodiach, inak ako výťahom to nešlo. Otis vedel, že aj tie najpevnejšie laná či káble, na ktorých výťah visel, sa môžu pretrhnúť. Podľahnú extrémnej záťaži, opotrebujú sa. Vždy niekto niečo zanedbá - pri výrobe alebo obsluhe. Vedeli to aj iné múdre hlavy.
Preto pracovali na systéme, ktorý by pri havárii umožnil obsluhe výťahu kabínu nad priepasťou rýchlo zablokovať.
Otis však tušil, že tento nápad nemôže byť dobrý, pretože v kritických chvíľach, keď treba konať bleskovo, sa na ľudské schopnosti nemožno príliš spoliehať. Napadlo mu doplniť výťah bočnými „koľajnicami“ a zabezpečiť ho tak, aby sa pri pretrhnutí lana výťah „zasekol“ automaticky.
Svoj nápad predviedol v roku 1854 na výstave v newyorskom Crystal Palace. Bola obdobou medzinárodnej výstavy v londýnskom Crystal Palace z roku 1851, ktorá mala symbolizovať svetové technologické prvenstvo Veľkej Británie.
V New Yorku bol jednou z najzaujímavejších osobností americký vynálezca. V hlavnej hale postavil svoj výťah v otvorenej šachte a zaťažil plošinu nákladom.
Keď sa začala pohybovať hore, v polovici cesty ťažné lano preťal sekerou. Húf užasnutých divákov očakával tragický pád, Otisov mechanizmus však zafungoval spoľahlivo.
Jeho tvorca nemohol ani len tušiť, že sa práve odohralo niečo, čo zmení postoj architektov aj verejnosti k výškovým budovám. Tie sa stali s bezpečnými výťahmi oveľa lákavejšie a ich výstavba sa skutočne onedlho v New Yorku a ostatných amerických veľkomestách rozbehla naplno a najmä do výšky.
Prvý bezpečný výťah postavili v roku 1857 v obchodom dome v New Yorku. Obsluhoval päť poschodí a pohyboval sa rýchlosťou jeden meter za päť sekúnd, čo bol na vtedajšie časy vynikajúci výkon. Svoj „zdokonalený výťahový aparát“ Otis ešte stihol patentovať. Bolo to v roku 1861, krátko pred jeho smrťou.
Autor: MICHAL AČ
