Program akademickej výmeny medzi Spojenými štátmi a zahraničím oslavuje 60. narodeniny. Presne 1. augusta 1946 prezident Harry S. Truman podpísal Fulbrightov zákon. Z vojnových reparácií, návratu pôžičiek a iných vojnových ziskov financoval program akademickej výmeny. Nesie meno Jamesa Willliama Fulbrighta, ktorý bol vtedy senátorom za Demokratickú stranu iba druhý rok a prijatie legislatívy presadil.
Z mnohých fulbrightistov sa stali premiéri, ministri, diplomati, známi novinári a akademici. Štipendistom bol ekonóm Milton Friedman, šéf európskej diplomacie Javier Solana, bývalý švédsky premiér Ingvar Carlsson či generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí. Zo Slovákov napríklad exminister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Vynikajúci študenti, akademici, výskumníci a iní odborníci zo 144 krajín (vrátane Slovenska) majú možnosť študovať a bádať na amerických univerzitách. Odborníci zo Spojených štátov chodia do sveta. Žiaden iný akademický program nemá toľko držiteľov Nobelo?vých cien. Desiatky rokov programu pritom amerických daňových poplatníkov stáli iba zopár dní rozpočtu Pentagonu.
Absolvent Oxfordu Fulbright mal 37, keď vstúpil do politiky po kariére na Univerzite Georgea Washingtona a ministerstve spravodlivosti. V rokoch 1936 -1941 bol na Arkansaskej univerzite najmladším univerzitným rektorom v krajine. V roku 1942 ho v Arkansase zvolili do Snemovne reprezentantov, kde sa stal členom výboru pre zahraničné vzťahy. A najmä zahraničná politika z neho urobila politickú ikonu.
V Kongrese bol iba niekoľko mesiacov, keď presadil Fulbrightovu rezolúciu, ktorá podporovala americkú účasť na projekte OSN. Tak začala jeho kariéra ako známeho multilateralistu.
O dva roky už sedel v Senáte. A hneď tam presadil program medzinárodnej akademickej výmeny, ktorá prešla bez pripomienok. "Tvorivé líderstvo a výchova slobodnej mysle, ktoré idú ruka v ruke, sú prvými podmienkami pre nádejnú budúcnosť ľudstva," hovoril.
Fulbright bol pacifista. Keď v roku 1945 dopadli na Hirošimu a Nagasaki americké atómové bomby, zvolal zasadanie a riešil problém nielen z hľadiska vojenského, ale aj zo zdravotného, psychologického či životného prostredia.
Vystupoval aj proti vojne vo Vietname. Známy kritik a novinár Walter Lippmann vtedy napísal: "Rola, ktorú zohráva vo Washingtone, je nepostrádateľná. Nie je nikto tak mocný, a zároveň bystrý a ak by sa uvažovalo o jeho stiahnutí z verejného života, bola by to národná katastrofa". Fulbright presviedčal prezidenta Lyndona Johnsona, že vietnamská vojna nie je v záujme Washingtonu. Keď vystúpil verejne, prezident sa pomstil. Financie pre Fulbrightov program znížil o 70 percent.
Nebál sa ísť sám proti všetkým. V roku 1954 ako jediný senátor hlasoval proti financovaniu výboru proti neamerickej činnosti, ktorý hľadal komunistických agentov medzi predstaviteľmi verejného a spoločenského života. Na čele výboru stál Joseph McCarthy, posmešne Fulbrighta nazýval Halfbright - polomúdry. Aj preto, že by bol za liberálnejšiu politiku voči komunistickým krajinám. V roku 1961 mal spor s prezidentom Johnom Kennedym pri kríze v Zátoke svíň.
Dlho bol zástancom rasovej segregácie a dokonca bol jedným zo signatárov južanského manifestu, požadujúceho diskrimináciu na základe farby pleti. Známa je jeho obštrukcia zákona o občianskych právach z roku 1957 a aj zákona z roku 1964, hlasoval proti zákonu o volebnom práve.
Postupne však zaznamenal 180-stupňový obrat a v roku 1970 už stál na čele senátorov proti Nixonovej nominácii sudcov do Najvyššieho súdu Clementa Haynswortha a Harolda Carswella, ktorí boli tiež za segregáciu. Zo Senátu odišiel v roku 1974.
Prezident Bill Clinton, ktorý pre Fulbrighta pracoval, a tiež bol z Arkansasu, o ňom povedal: "Obdivoval som ho a mal rád. Aj keď sme spolu nesúhlasili, rád som sa s ním hádal. S nikým iným som nemal radšej hádky a boje než tie s Billom Fulbrightom." J. William Fulbright zomrel v roku 1995.
