od porazeného Japonska. Dňa 26. 7. 1946 v jeho lagúne prebehol ničivý podmorský výbuch s krycím menom Baker.
Zasiahol 80 starších námorných lodí bez posádky, na ktorých boli stovky kôz a prasiat a tisícky potkanov, aby na nich armáda mohla otestovať účinok jadrového výbuchu. Lode sa už nikdy nepodarilo stopercentne dekontaminovať, aj keď sa niektoré ešte nejaký čas používali.
Úradná správa vydaná po pokuse Baker bola stručná. Výbuch nastal po tom, čo diaľkovo odpálili jadrovú bombu, zavesenú asi tridsať metrov pod stredne veľkou loďou. Po počiatočnom záblesku sa vytvoril vodný stĺp s priemerom takmer 800 metrov. Vysoký bol 1,5 až 1,8 km. Na jeho vrchole sa rozpínal hríbovitý mrak plynov a vodných kvapiek.
Keď sa stĺp vody zrútil, rozšírila sa všetkými smermi mohutná, asi 300 metrov vysoká vlna rádioaktívnej vody a bahna, ktorá zaliala paluby lodí a prenikla do podpalubia. Osem lodí potopila, šesť ďalších veľmi vážne poškodila. Členovia posádky na lodiach vzdialených do 640 metrov od výbuchu by dostali smrteľnú dávku žiarenia už za 30 - 60 sekúnd.
Taká bola sila plutóniovej nálože, vyrobenej špeciálne na tento účel. Už iba viditeľné a merateľné účinky tejto aj predchádzajúcej detonácie boli také katastrofické, že ďalší naplánovaný pokus operácie Crossroads (Križovatky) sa už ani nemusel uskutočniť.
Prvým z testov bol Able 1. júla 1946, pri ktorom zhodili bombu z lietadla. Ohnivá guľa, ktorá vybuchla 160 metrov nad hladinou, zmietla päť lodí a šesť veľmi ťažko poškodila (keď o niekoľko dní potom nazvali v ďalekom Paríži dva malé kúsky plaviek na ženskom tele bikiny, inšpirovali sa práve touto udalosťou).
Treťou skúškou účinkov jadrovej hlavice mala byť detonácia hlboko pod morskou hladinou s krycím názvom Charlie. Zrušili ju na žiadosť plukovníka Stafforda Warrena, šéfa rádiologickej ochrany projektu.
Na operácii Crossroads sa zúčastnilo 42-tisíc vojakov, 240 pokusných a zásobovacích lodí a 160 lietadiel. Na rozdiel od neskorších jadrových skúšok ju sledovalo aj množstvo novinárov z najvýznamnejších amerických médií, Sovietskeho zväzu, Číny, Kanady, Veľkej Británie a ďalších krajín. Výbuchy videli mnohí vedci, ktorí skúmali ich účinky priamo na mieste, ale aj maliari, ktorí mnohé výjavy zvečnili na plátne. Ešte dnes ich diela nájdete v hojnom počte na internete.
V rokoch 1946 - 1958 prebehlo na Bikini a menej známom Eniwetoku 67 pokusných jadrových výbuchov. Radiácia zamorila rozsiahle oblasti na desiatky rokov a vyhnala mnohých domorodých obyvateľov.
Krátko po pokusoch si však málokto uvedomoval dlhodobé následky. Nič netušiaci vojaci používali vodu z lagúny a umývali sa ňou, varili v nej a dokonca ju pili. Neskôr sa mnohí z nich domáhali spravodlivosti na súdoch a odškodnenia. Požadovali, aby im armáda zaplatila za zvýšenú zdravotnú starostlivosť, ktorú potom, pochopiteľne, potrebovali.
