Holandsko oslavuje. Lepšie povedané, šalie. Celý rok si pripomína 400. výročie narodenia nasledovníka Caravaggia, otca dramatických scén, "génia šerosvitu", Rembrandta Harmenszoona van Rijna. Jedna z najväčších maliarskych pých Holandska, a tých má táto krajina dosť. Barokový majster portrétov sa narodil 15. júla 1606.
Lepšie si vybrať nemohol, bolo to obdobie prosperujúceho Zlatého veku. Na túto vlnu sa nalodil úspešne. Výsledok? Jeden z najuznávanejších svetových maliarov dodnes.
O Rembrandtovom živote sa viac dozvieme z jeho obrazov než z maliarových denníkov či listov. Zostalo ich len veľmi málo. Narodil sa v holandskom Leidene. V roztomilom mestečku, ale pre jeho umelecký rozlet trošku úzkoprsom. Študoval latinčinu, rodičia ho zapísali na univerzitu v Leidene, no dal im jasne najavo, že najviac ho zaujíma maľba.
Po kratšom "umelecko-študijnom pobyte" v Amsterdame si na pár rokov otvoril v Leidene dielňu. Leidenské obdobie netrvá dlho. Umeniu aj obchodu sa tam darilo, ale Rembrandt potreboval viac podnetov.
Podpis RHL - "Rembrandus Hermanni Leidensis" prestal používať až v roku 1633, no už dva roky predtým unikol pred malomeštiackou morálkou do Amsterdamu. Našiel tam aj svoju lásku Saskiu Uylenburgh. Čoskoro sa Rembran?dtovo meno roznieslo. Saskia, neter obchodníka s umením, sa stala jeho manželkou. Zabezpečila mu status, objednávky na portréty prichádzali ľahšie.
Lenže Rembrandt nikdy nevedel šetriť ani investovať. Preto sa dodnes mohí čudujú, ako je možné, že tento muž, ku ktorému sa objednávky hrnuli, nezomieral v bohatstve. Napríklad aj preto, že dom v židovskej štvrti, kde so Saskou bývali, a dodnes ho turisti v Amsterdame navštevujú ako múzeum, nebol lacný špás. Rodinná harmónia netrvala dlho. Tri zo štyroch detí po narodení zomreli. Zlomový bol rok 1642. Po troch rokoch síce dokončil najobdivovanejší obraz Nočná hliadka, no súčasne zomiera jeho mladá, 29 ročná manželka.
Zostáva mu len syn Titus, obrovské finančné problémy a rozhorčení kalvinisti. Rembrandt totiž začal žiť "vo voľnom zväzku" so svojou chyžnou Hendrickje Stoffels. Vtedy sa mení aj Rembrandtova tvorba, namiesto pompéznosti a energických ťahov prichádza skromnosť.
Zaostril na vnútorné prežívanie, čo zrejme zapríčinili dramatické zmeny v jeho živote. Aj malieb inšpirovaných Starým zákonom ubudlo a viac čerpal z Nového zákona. Ďalšia zmena v tvorbe prišla v päťdesiatych rokoch 16. storočia, vrátil sa k veľkoleposti, mohutnosti a farbám. Chyžná Hendrickje Stoffels sa stala novým objektom portrétov. Tragická história sa zopakovala a Rembrandt prežil ju aj syna Titusa.
O jeho obdivuhodnom talente sa veľa špekuluje. Údajne mal poškodené oči a trpel poruchou priestorového vnímania (stereopsis). Nikdy teda nepozeral oboma očami naraz. Jeho mozog spracovával vizuálne podnety len cez jedno oko. Podľa štúdie v New England Journal of Medicine mu práve to mohlo pomôcť s ľahkosťou redukovať svet na dvojrozmerné plátna.
Dodnes sa tiež vedú spory, či sú všetky jeho maľby originály, alebo sa o ne postarali jeho učenci, ktorých bolo požehnane. Múzeum v Amsterdame na tohtoročné oslavy pripravilo prednášky, kde vysvetľuje techniku, ako sa dokazuje pravosť jeho obrazov. Čím viac akcií Holanďania pripravili, tým lepšie. Zatiaľ je totiž známy o Rembrandtovi najmä film režiséra Charlosa Mattona, ktorý je skôr pekný ako výnimočný.
Rembrandt van Rijn je výnimočný aj vysokým počtom autoportrétov. Vyše 80 vlastných podobizní pomáha "čítať v maliarovi". Sú to úžasné štúdie jeho nálad. Od mladíckej plachosti, cez mužnú hrdosť, odhodlanosť úspešného maliara až po posledné roky v samote. Na tom poslednom, z roku 1669, sa kútiky pier na zvráskavenej tvári jemne usmievajú a v očiach sa zračí opustený smútok.
