Prvý júlový deň roku 1946 zvrhol americký bombardér B-29 v rámci jadrových testov atómovú bombu nad atolom Bikini v Tichom oceáne. O štyri dni neskôr odpálil bombu celkom iného kalibru francúzsky návrhár plážového oblečenia Luis Réard. V Paríži poslal na mólo dámu, ktorej najchúlostivejšie miesta zakryl len štyrmi odvážne malými kúskami bavlnenej látky pospájanými šnúrkami. Pred 60 rokmi sa tak verejnosti po prvý raz zatajil dych nad dvojdielnymi plavkami, ktoré so slávnym atolom spájala výbušnosť, vyvolaný šok a predovšetkým meno - bikiny.
Dva neveľké kusy tkaniny si obliekali už dievčatá, ktoré sa hrali s loptou na Sicílii v 4. storočí nášho letopočtu. Archeológovia ich objavili na rímskych mozaikách štyri roky po Réardových bikinách. Aj vo filmoch pre pamätníkov sa dajú vidieť ženy v plaveckých úboroch z dvoch častí, ale tie mali ku skutočným bikinám ďaleko - viac zakrývali než odhaľovali. "Jedny plavky, dvojdielne" si vraj nechal v roku 1866 patentovať aj český génius Jára Cimrman, to už sa však pohybujeme v oblasti bujnej mytológie. Bikiny v súčasnosti skutočne vymysleli dvaja francúzski návrhári, ktorí ich rok po skončení druhej svetovej vojny takmer súčasne navrhli a začali predávať. Prvý z nich, módny návrhár Jacques Heim, predstavil svoj výtvor nazvaný "Atom" na začiatku leta 1946. Meno odvodil od - na vtedajšie pomery nepatrnej - veľkosti úboru. O tri týždne neskôr Louis Réard, pôvodne strojný inžinier z Renaultu, zmenšil Heimov "najmenší kúpací odev na svete" na povestné trojuholníčky a triumfoval. Svoj model inzeroval ako "bikiny - menšie než najmenšie plavky na svete".
Mediálnu bombu Réard odpálil v luxusných parížskych kúpeľoch Molitor, kde odvážne miniplavky predviedla striptérka Micheline Bernardiniová. Žiadnu profesionálnu modelku sa Réardovi nepodarilo presvedčiť, aby sa ukázala skôr nahá než oblečená. Na prvé bikiny spotreboval Réard látku o niečo väčšiu ako formát papiera A4. "Pokiaľ ich neprevlečiete snubným prsteňom, nie sú to žiadne bikiny," vyhlasoval. Obzvlášť trojuholník umiestnený na dámskom pozadí bol aj na dnešné pomery veľmi skromný. Dráždiaci minimalistický štýl prítomných novinárov a verejnosť šokoval.
Predaj zo začiatku viazol, zvlášť v zarytejšej a puritánskej Amerike. Ešte v roku 1957 hlásal tamojší časopis Mladé dievča: "Nie je potrebné plytvať slovami pre tzv. bikiny, pretože je nemysliteľné, že by si dievča s taktom a vkusom mohlo niekedy obliecť takú vec." Zo súťaže Miss World organizovanej v roku 1951 v Británii boli bikiny vykázané, aby nezvýhodňovali odvážne krásky pred tými hanblivejšími. Ale aj Španielsko, Taliansko a Portugalsko najprv dvojdielne plavky zakazovali, presadili sa až, keď sa v nich vo filme A Boh stvoril ženu (1956) ukázala Brigitt Bardotová.
Bikiny spopularizovala aj prvá Bondova dievčina Ursula Andressová, keď vo filme Doktor No vystúpila z mora v bielych bavlnených bikinách s nožom za opaskom.
O 40 rokov neskôr ju napodobnila v bondovke Dnes neumieraj Halle Berryová, ktorá, aj keď v oranžových bikinách, s opaskom a nožom jasne odkazovala na svoju predchodkyňu. Odvtedy obľuba bikín, azda s výnimkou 80. a začiatkom 90. rokov, stúpala. Stále pôsobia mladistvo, sexi, provokujú a vzbudzujú obdiv a rozruch.
Nosia sa aj rôzne varianty bikín, ich popularita však pôvodný koncept neprekonala. Monokiny sú buď jednodielne plavky vykrojené takmer ako bikiny, alebo častejšie len spodný diel plaviek ("hore bez"). Tankiny majú síce dva diely, ale horná časť sa končí až tesne nad pupkom - spájajú tak pohodlie dvojdielnych plaviek s plavkami vcelku (na toalete si nemusia vyzliekať vrchnú časť).
Autor: KATEŘINA SKŮPOVÁ, čtk
