Pri jej mene sa objavuje nielen mnoho filmov a obvinení, ale aj krajín, kde žila. A partnerov, s ktorými sa žiť pokúšala. Bolo to osudové, možno až pričasto.
Matku nepoznala, otec jej zomrel, keď mala sedem. Možno preto nemala problém utekať - z krajín aj od mužov. Novú rodinu si našla vo filme a v divadle. V Československu ju mnohí vnímali ako symbol kolaborácie a zrady.
"Dostala som do vienka mnoho darov, ktoré som dokonalo nevyužila: atraktívny vzhľad, inteligenciu, osobnosť a talent. No dlho som si naplno neuvedomovala, že s týmito darmi je spojená zodpovednosť: nie tak k okolitému svetu ako k sebe samej," spomína. "Bola som priveľmi zhýčkaná povrchným úspechom a mocou." Akú úlohu hrala počas vojny, nie je jednoznačné. Bola to kolaborantka alebo príslušníčka nekomunistického odboja? Agentka britskej tajnej služby či spolupracovníčka gestapa? Hlavne herečka opradená fámami. Preto jej úspešná kariéra po vojne náhle zhasla.
Jej tvár sa dostala na plátna kín v tridsiatych rokoch spolu s Hugom Haasom. Zbožňovala ho ešte ako "malá žaba". Haas "Titinku", ako ju volal, zoznámil s pražskou umeleckou smotánkou. Najskôr mu len prepisovala scenár, a varila francúzske menu, ako sa naučila na Sorbonne v Paríži. Postupne sa objavovali na plátne vo filmoch Život je pes, Mazlíček, Ať žije nebožtík. Cestovali po divadelných zájazdoch, a bolo len otázkou času, kedy Titinka za niekoho zaskočí.
Pri spomienkach na mužov romantická nie je. "Zaobchádzal so mnou ako so slúžkou," píše o Haasovi. Radšej spomínala na ženské večierky s Lídou Baarovou a Ljubou Hermanovou.
O filme Maca Friča Mravnosť nado všetko, kde jej Hugo Haas napísal úlohu, hovorí ako o prelome. Finančne sa osamostatnila a opustila svojho stvoriteľa.
Nasledovali ďalšie destinácie a partneri. Režisér Otakar Vávra s ňou nakrútil Panenstvo a Cech panien kutnohorských. O Adine povedal, že "od pol pásu dole nebola nič moc, bola vypočítavá, ale vo filme žiarila". Na čas zakotvila pri Oldřichovi Novom, aj napriek tomu, že Hugo Haas jej spoluprácu s "konkurenciou" zakázal. Dvojica zažiarila vo filme Kristián .
Nakrúcala jeden film za druhým. "Detail" bol, že vojna bežala naplno a Barrandov ovládli Nemci. Adinu si nechali, vedela po nemecky. Nočný motýľ jej zabezpečil vrchol popularity. "Po vojne sme si to odniesli."
Keď spomína na nakrúcanie s Vlastom Burianom v Berlíne, odvoláva sa na evanjelium: "Kto je z vás bez hriechu..." Všetky jej scény putovali k ministrovi propagandy Goebbelsovi, a tak neprekvapuje, že sa stretli na večeri. Viac než záver večierku si Adina pamätá jeho fanatickú reč a vlastnú rannú 'kocovinu'.
Neskôr žila s výtvarníkom Zdeňkom Tumom. Žila, nemilovala ho. Pochválila jeho maľby, a keď niekto povedal, "tak sa sem prižeňte", Zdeněk to na druhý deň spravil.
Naučila sa od neho maľovať a aj keď nebola "nijaký génius". Obrazy známej herečky sa predávali lepšie ako Tumove. Tragédia však na Adinu čakala aj tu. Zdeněk Tuma si vzal život.
Nové mužské mená rozširovali jej zoznam, no s filmovaním bol koniec. Namiesto filmových štúdií ju po komunistickom prevrate čakala väzenská cela. Jej posledný film v českom prostredí sa volal Sobota (1944). Naozaj posledný vznikol v Británii a volal sa Blázon a princezná.
Titul Dnes sa už tomu smejem písala na Malte, kde žila s bohatým homosexuálnym podnikateľom. Ďaleko od filmu, od vlasti aj od lásky. "Všetko, čo som považovala za nesmierne dôležité, je proste odrazu bezvýznamné, vzdialené, takmer cudzie."
