FOTO - ARCHÍV
Rakúsko sa so svojou minulosťou vyrovnáva ťažko. Krátko po druhej svetovej vojne sa okamžite postavilo do role "prvej obete nemeckého nacistického režimu" a desaťročia nikto ani nemukol, že to mohlo byť inak. Až v roku 1986, keď vyšla najavo minulosť Kurta Waldheima. Kandidát na prezidenta po celý čas zamlčiaval svoje nacistické hriechy. Rakúšania ho napriek tomu 8. júna 1986 zvolili za hlavu štátu. Bolo to presne pred dvadsiatimi rokmi.
Kurt Waldheim bol diplomatom, rakúskym ministrom zahraničných vecí a desať rokov generálnym tajomníkom OSN. V roku 1986, keď druhýkrát kandidoval za prezidenta, odhalil týždenník Profil jeho nacistickú minulosť. Škandál otriasol rakúskou spoločnosťou a vzbudil pozornosť na celom svete.
Waldheim počas vojny pôsobil v nemeckom Wehrmachte na Balkáne, čo dokazuje kópia jeho vojenskej legitimácie. Údajne sa podieľal sa na deportáciách židovského obyvateľstva a na vraždení juhoslovanských partizánov. Waldheim sa bránil, že sa na zločinoch aktívne nezúčastnil, ale len plnil rozkazy nadriadených, tak ako si to vyžadovala vtedajšia situácia. "Nerobil som vo vojne nič iné ako aj stotisíce Rakúšanov. Plnil som si svoju povinnosť vojaka."
Rakúšan, ktorému verí svet. Tak znel Waldheimov predvolebný slogan. Ako bývalý generálny tajomník OSN mal dobré zahraničné renomé, a preto stavil na túto kartu.
Kandidoval za ľudovcov, ktorí od druhej svetovej vojny kandidáta na prezidenta nepostavili a vo Waldheimovi videli šancu presadiť sa proti sociálnym demokratom. Vo chvíli, keď vyšli najavo úmyselne zamlčiavané skutočnosti, sa ľudovci za svojho kandidáta postavili. "Pokiaľ sa nedokáže, že vlastnoručne zaškrtil niekoľkých Židov, nevidím v jeho kandidatúre problém," povedal tajomník Ľudovej strany Michael Graff.
V mladosti bol Waldheim aj členom študentského nacistického zväzu. Túto časť svojho života zaprel, respektíve si ju vymyslel. Krátko pred voľbami vydal autobiografiu V sklenenom paláci svetovej politiky, kde tieto roky úplne vynechal.
Vláda preto poverila komisiu historikov preskúmaním Waldheimovej činnosti počas vojny. Výsledky zverejnili o dva roky. Podľa nich sa Waldheimovi nedá dokázať žiadny vojnový zločin, ale pravda je, že si vo svojej autobiografii vymýšľal. Správa komisie uvádza, že Waldheim vedel o deportácii 40-tisíc Židov z Grécka do Osvienčimu, o masakri v západnej Bosne ako aj o transportoch talianskych väzňov do Nemeckej ríše, hoci tieto dve krajiny neboli vo vojne.
Waldheimove argumenty o plnení vojenských povinností pred voľbami platili na starších voličov, ktorí si pamätali na časy vojny a dokázali sa s Waldheimovými tvrdeniami stotožniť. Naopak, mladší Rakúšania sa nahlas pýtali, prečo sa ich otcovia a dedovia nepostavili na odpor, ale poslušne sa nechali unášať prúdom nacistickej mašinérie. Prečo slepo nasledovali svojich vodcov, mlčali a dovolili tak nacistickému režimu silnieť.
Predvolebná kampaň sa v Rakúsku natoľko vyhrotila, že sa o ňu začali zaujímať aj svetové médiá. Zahraničné židovské organizácie proti Waldheimovi protestovali, čo ľudovci ihneď využili. "Predsa si nenecháme zo zahraničia diktovať, koho máme zvoliť za hlavu štátu," vyhlasovala Ľudová strana.
V prvom kole volieb Waldheimovi víťazstvo ušlo o pol percenta, v druhom kole získal 53,9 percenta hlasov. Okamžite po jeho zvolení odstúpil vtedajší predseda vlády Franz Sinowatz ako aj minister zahraničných vecí Leopold Gratz. Izrael stiahol z krajiny veľvyslanca a Spojené štáty dali rok po voľbách Waldheima na listinu nežiaducich osôb. Odvtedy má zakázaný vstup do USA, Kanady aj Izraela.
Kurt Waldheim je kontroverzná postava rakúskej politiky. V diplomatických kruhoch a na pôde OSN sa pohyboval od 50. rokov minulého storočia. Vo svete je rovnako akceptovaný ako zatracovaný. V čase, keď bol ministrom zahraničných vecí, v roku 1968 po invázii sovietskych vojsk do Československa prikázal zatvoriť ambasádu v Prahe, aby sa tam nedostali vydesení Pražania. Vtedajší veľvyslanec a budúci prezident Rudolf Kirchschläger však jeho príkaz ignoroval.
