FOTO - ARCHÍV
"Saddám Husajn je tvrdohlavý, prefíkaný a krutý megaloman. Má sklony púšťať sa do veľkého rizika a drastických akcií, len aby uspokojil svoje ego. Ak by vlastnil jadrovú zbraň, zaútočil by na Izrael, aby získal nadvládu nad celým arabským svetom. Je ochotný konať hneď, ako sa mu naskytne príležitosť, aj s vedomím, že príde odveta," čítal nahlas poradca izraelského premiéra Menachema Begina Yehuda Avner.
Bolo to 7. júna 1981 a Avner citoval z psychologického profilu Saddáma Husajna. Vypracovala ho izraelská tajná služba Mossad. V tom čase už stíhačky židovského štátu smerovali do Iraku. Od Begina mali jasný rozkaz: zničiť iracký reaktor Osirak. Izrael bol presvedčený, že Saddámov režim smeruje k zostrojeniu atómovej zbrane. Begin tiež dostal znepokojujúce spravodajské informácie.
Saddám mal už o niekoľko mesiacov začať s kritickou fázou experimentu, po ktorej je cesta naspäť nemožná. Preto pred 25 rokmi izraelská armáda Osirak zničila.
Dnes existujú na jednej strane obavy a na druhej i očakávania, že Izrael sa podobne zachová aj v prípade Iránu. Dnes by to bolo oveľa ťažšie uskutočniteľné. Je tu však aj presvedčenie, že rovnako ako kedysi Saddám aj Irán už má jasný terč: židovský štát.
"Musí to byť ako blesk z jasného neba," povedal denníku Jerusalem Post generál David Ivry. Bol jedným z tých, čo útok plánovali. Taktiku totálneho prekvapenia v Jeruzaleme naplnili do poslednej bodky. Útok mohli spustiť už mesiace pred 7. júnom (v septembri 1980 sa o niečo podobné pokúsil Irán), ale zabránil im v tom všetečný líder opozície Šimon Peres. Znenazdajky, medzi rečou sa Begina opýtal, čo to plánuje v tom Iraku. Begin bol rozhorčený a Peresa si šťavnato podal. Podľa svedkov padlo niekoľko nadávok v jidiš. Peres je dodnes presvedčený, že Osirak bola chyba.
Nový plán podliehal najvyššiemu utajeniu. Dostal označenie operácia Opera a mal sa odohrať v júni. Rozhodnutie padlo na siedmy deň tohto mesiaca a pár hodín po tom, čo ho odobrila vláda, sa na cestu cez Jordánsko a Saudskú Arábiu vydali izraelské stíhačky. V jednej z nich sedel neskorší prvý izraelský kozmonaut Ilan Ramon, ktorý zahynul v raketopláne Columbia.
Mali preletieť tisíc kilometrov a zničiť reaktor tak, aby spôsobili čo najmenšie straty na životoch. Tomu zodpovedal aj čas operácie. Odohrala sa podvečer, keď bolo v objekte minimum pracovníkov. Izraelčania dokonale prekvapili irackú protivzdušnú obranu a reaktor vybombardovali. Zabili pritom jedného francúzskeho technika. Francúzi boli hlavnými dodávateľmi technológie. Iračania Osirak prezývali Ochirac podľa vtedajšieho francúzskeho premiéra Jacqua Chiraca.
Vojensky mimoriadne úspešný zásah priniesol Beginovi doma slávu a víťazstvo vo voľbách, ktoré pred útokom vyzerali ako stratené. Svet taký nadšený nebol. Ani izraelský najvernejší spojenec - Amerika útok nepovažoval za to, za čo ho označoval Jeruzalem. Teda za akt sebaobrany podľa Charty OSN. Skôr sa hovorilo o akte preventívneho útoku, čo je koncept, ktorý dodnes neuznáva veľa krajín. OSN prijala rezolúciu odsudzujúcu Izrael. Požadovala, aby nahradil Iraku škody. Izrael to nikdy neurobil. Bombardovanie Osiraku skomplikovalo vzťahy Izraela s Francúzskom, ktoré už aj tak neboli ideálne.
Moment pravdy pre Begina prišiel počas vojny v Perzskom zálive, desať rokov po Osiraku. Rok pred jeho smrťou mu vtedajšia americká politická elita zaslala ďakovný list. Podľa neho jeho rozhodnutie zlikvidovať Osirak zachránilo životy americkým vojakom. Pred poslednou vojnou v Iraku zasa americký viceprezident Dick Cheney používal príklad Osiraku ako spôsob ako zabrániť Saddámovi v použití zbraní hromadného ničenia.
Po útoku na Osirak sa na niekoľko rokov zastavili Saddámove jadrové pokusy. Aj keď Francúzi prisľúbili, že reaktor dajú do poriadku, nikdy sa k tomu nedostali. Podľa irackých vedcov, ktorí zbehli na Západ, Saddám nikdy neprestal snívať, že bude vlastniť atómovú bombu.
