FOTO - ARCHÍV
Európa bola zabratá do prvej svetovej vojny, keď si niekoľko mesiacov v tichosti vymieňali korešpondenciu britský diplomat Mark Sykes a Francúz Francois Georges Picot. Rozdeľovali územie Osmanskej ríše, o ktorej predpokladali, že bude na strane porazených. Pred 90 rokmi - 16. mája 1916 sa dohodli a sformulovali Sykes-Picotovu dohodu. Rozdelili územie, ktoré je dnešným Irakom, Jordánskom, Sýriou, Libanonom či časťou Turecka a vytvorili územie pod medzinárodnou správou, ktoré neskôr dostalo meno Palestína. Aby ich talianski a ruskí spojenci nemali výhrady, prisľúbili niečo z územia Osmanskej ríše aj im.
Najprv museli vyhrať vojnu a na to potrebovali pomoc arabských kmeňov. Za to im sľúbili nezávislosť, aj keď ako ukazuje Sykes-Picotova dohoda, prakticky s ňou nerátali. Arabi dodnes dohodu považujú za dôkaz vierolomnosti mocností.
Situácia arabských a ostatných netureckých obyvateľov Osmanskej ríše sa zhoršovala, odkedy sa moci ujali nacionalistickí Mladoturci (1908). Arabi už dlhšie uvažovali, že sa proti Turkom vzbúria. Podľa niektorých zdrojov Briti pred vypuknutím 1. svetovej vojny vyjednávali s emírom Mekky Husajnom o protitureckom povstaní. Mali rovnaký cieľ: zničiť Osmanskú ríšu. Dôvody však boli odlišné: Briti mali mocenské a koloniálne záujmy a Husajn sa chcel stať vládcom všetkých Arabov a celej Osmanskej ríše.
Ideálna situácia pre vzburu podľa Britov vypukla, keď so spojencami hanebne prehrali bitku pri Gallipoli a pochopili, že na porážku Turkov potrebujú Arabov. Získať ich na svoju stranu im pomohol spravodajský dôstojník britskej armády Thomas Edward Lawrence, známy ako Lawrence z Arábie.
Lawrence mal podľa vlastných zápiskov a novinára Lowella Thomasa, ktorý z neho urobil hviezdu, na Arabov silný vplyv. Spoznal ich počas archeologických prieskumov, naučil sa nárečia kmeňov, obliekal a stravoval sa ako Arab a spriatelil sa s Husajnovými synmi Faisalom a Abdallahom.
Tých prehovoril, aby povstali proti Turkom. Bol presvedčený, že Arabi by mali dostať nezávislosť.
O Sykes-Picotovej dohode zrejme nič nevedel a do smrti si vyčítal, že arabských priateľov zradil. Jeho legenda v arabskom svete však žije, hoci ako tvrdí český cestovateľ Jiří Haureljuk, je trochu pomýlená. Keď mu Arabi ukazovali fotografiu muža, ktorý bojoval za ich nezávislosť, bol na nej tmavý fúzatý muž. Lawrence bol pritom blondiak s modrými očami.
Zidealizovanú predstavu majú aj Európania vďaka filmu Lawrence z Arábie. Skutočný Lawrence nebol urastený ako Peter O' Toole, ktorý ho hral.
Lawrencova úloha nebola až taká významná, ako sa neskôr hovorilo. Vytvoril však arabské vojsko a dosiahol pozoruhodné víťazstvá, napríklad v bitke o Akabu.
Ešte počas vojny, po páde cára v Rusku, vyšlo najavo, čo na Arabov ušili Briti a Francúzi. Lenin zverejnil všetko, čo našiel v cárskych archívoch. Arabi boli sklamaní. Ich rozčarovanie potvrdili povojnové mierové konferencie.
Briti odškodnili Husajna a jeho synov a "vymysleli" im kráľovstvá. Faisal sa stal kráľom Iraku, Abdallah Transjordánska (jeho potomkovia vládnu Jordánsku) a Husajn vládol územiu okolo Hidzazu, kým ho odtiaľ nevyhnal Ibn Sa'úd, ktorý založil Saudskú Arábiu.
