FOTO - ČTK
Nech už sa o ňom hovorilo, že bol alkoholik a sukničkár, že zomrel vlastnou vinou alebo že v žiadnom vesmíre nebol, Jurij Alexejevič Gagarin je pojem. Zjavom pripomínal skôr hollywoodskeho herca. Keď ho za odmenu v roku 1962 potom, čo ako prvý pozemšťan vzlietol do kozmu, zvolili za poslanca Najvyššieho sovietu, tváril sa rovnako, ako keby preberal Oscara. Keby nezomrel vo svojich štyridsiatich štyroch rokoch, skončil by asi ovešaný medailami a dnes by ako sedemdesiatdvaročný chodil po besedách a bol by atrakciou na recepciách pri príležitosti štátnych sviatkov. Bol by komunistickou ikonou, symbolom neexistujúcej veľmoci, ktorá ho síce vyslala do kozmu, ale tiež krajiny, ktorá bola Gagarina i jeho kolegov ochotná kedykoľvek obetovať v záujme komunistickej ideológie. Gagarin pred 45 rokmi ako prvý človek vyletel do vesmíru - 12. apríla 1961.
Jeho príbeh je ako vystrihnutý z komunistickej učebnice. Chlapec z chudobnej roľníckej rodiny v roku 1955 ako dvadsaťjedenročný zasadol prvýkrát do kabíny lietadla a o 6 rokov si už hovoril kozmonaut.
V roku 1959 sa ZSSR rozhodol, že vyšle do vesmíru človeka. Chcel dokázať, že sovietska kozmonautika je lepšia ako americká. Kozmický závod bol neúprosný a nikto dodnes nevie, koľko ľudských obetí na jeho oltár priniesol komunistický ‚chtíč'. Gagarin totiž nebol prvým sovietskym občanom, ktorý vzlietol do vesmíru. Bol prvým, ktorý prežil.
Vybrali ho z dvoch tisícok uchádzačov. Zlé jazyky tvrdia, že pre jeho triedny pôvod. Možno to bolo preto, že Gagarin bol malý - inak by sa do kabíny s rozmermi 1,6 kubického metra nevošiel.
12. apríla 1961 o 7. hodine a 7. minúte vzlietla z kazachstanského kozmodrómu Bajkonur kozmická loď Vostok. Keď sa motory zapálili, Jurij chlapčensky zvolal: "Pojechali!" a po 108 minútach pristál v Saratovskej oblasti.
Gagarin vlastne aparát vôbec neriadil. Mal len zapečatenú obálku s tajnými kódmi pre všetky prípady. Sovietski vedci sa vtedy báli, že človek môže počas letu zošalieť, a tak radšej všetko dirigovali zo Zeme. Gagarin bol skôr hosťom vo vesmíre, než jeho dobyvateľom.
Aj keď sa hneď po lete tváril, ako keby sa vrátil z dobrého obeda, prežil ťažké chvíle. Pri pristávaní sa mu odtrhol poklop a musel sa katapultovať.
Gagarina si razom zamiloval celý svet. Jeho úsmev bol oslňujúci, správanie nenútené a odvaha obdivuhodná. Ženy a dievčatá z celej planéty mu dávali návrhy, muži síce ticho závideli, ale uznanlivo nad jeho činom pokyvovali hlavami. Pri zahraničnom turné, ktoré sa mimochodom začalo v Československu, ho vítali nadšené davy. Raňajkoval s anglickou kráľovnou a zúčastnil sa na stovkách recepcií.
Gagarin bol najlepšou vizitkou ZSSR za celý čas jeho existencie. Aj napriek bujarým pitkám či milostným románom (pri jednom ho pristihla manželka Valentina a pri skoku z piateho poschodia si prerazil lebečnú kosť).
O dvadsaťdva rokov neskôr Maďar István Nemere prišiel s tým, že Gagarin nikdy vo vesmíre nebol (po lete totiž uviedol mnoho nezmyslov, ako že z výšky 302 kilometrov pozoroval Južnú Ameriku, ktorá bola vtedy zahalená hmlou, atď.) a že ho preto ako svedka veľkého klamstva zavraždili.
Omnoho viac než ženami bol Gagarin posadnutý lietaním. Fanaticky túžil zúčastniť sa na lete na Mesiac. Do vesmírnej lode už však nesadol. V roku 1964 sa snažil márne presvedčiť Leonida Brežneva, aby zrušil krajne riskantný let Vladimira Komarova. Vedel, že sa smrti kolegu dalo zabrániť, keby politickí pohlavári akciu zastavili. Traduje sa, že po tragédii Brežnevovi vylial pohár vodky do tváre. Okamžite ho stiahli z kozmického programu.
Jeho smrť je opradená stovkami chýrov. Dodnes je známe len to, že 27. marca 1968 sa pri obci Novoselo zrútilo jeho lietadlo MiG-15. Ojedinelé vyšetrovanie, pri ktorom stroj z tisíc kúskov prakticky zostavili znovu, nedokázalo nič. Niektorí vedci tvrdia, že Gagarina zostrelili, iní, že bol opitý. Lekári po havárii vykonali analýzy adrenalínu v krvi a dokázali, že ani Gagarin, ani jeho inštruktor nemali strach. Nemohli blížiacu sa smrť ani zaznamenať.
Gagarina pochovali vedľa ľudí, s ktorými si nikdy nerozumel - pri kremeľskom múre.
