Carlo Ponti a Sophia Lorenová. FOTO - ČTK
Narodila sa ako nemanželské dieťa slobodnej matke, jej sestra si vzala za muža syna Benita Mussoliniho a aj ona sama mala netradičný manželský vzťah. Vzala si za muža o dvadsaťdva rokov staršieho a rozvedeného Carla Pontiho a čelila obvineniam, že nepozná dobré mravy. Úrady Pontimu neuznali rozviazanie prvého manželského zväzku a obvinili ho z bigamie, a ju talianska katolícka spoločnosť exkomunikovala. Po čase sa všetko upravilo, Sophia Lorenová prežívala šťastnú lásku a vraví, že iného milenca ako Pontiho nikdy nemala. Ich vzťah legálne potvrdili pred štyridsiatimi rokmi.
Sophii sa v škole vysmievali, že bola chudá a vysoká, dostala prezývku žirafa, ale jej mama to mala oveľa horšie. Nádej jej svitla až vtedy, keď si uvedomila dcérinu krásu.
Sophia mala len štrnásť rokov, keď k nim domov prikvitol jej učiteľ telesnej výchovy a chcel si ju vziať za ženu. Mama rázne nesúhlasila a o rok neskôr radšej poslala Sophiu na miestnu súťaž krásy. Dievča nedopadlo zle, ako cenu získalo niekoľko tapetových roliek, obrus, servítky a lístok na vlak do Ríma. Šla tam s celou rodinou, netrvalo dlho a objavila sa v ďalšej súťaži krásy. V rímskej porote bol aj filmový producent Carlo Ponti. Dohodli sa a Sophia razom čítala scenáre. Začínala v nízkorozpočtových filmoch, maličkými úlohami, napríklad vo Felliniho debute Svetlá varieté (1951), pokračovala komédiami a pomaly sa stávala herečkou s prívlastkom sexy. Carlo Ponti ju podporoval a staral sa aj o to, aby sa dostala do Ameriky. Zvládla to, už v roku 1957 hrala spolu so svojimi idolmi z detstva Frankom Sinatrom a Garym Grantom vo filme Pýcha a vášeň.
Ponti vycítil, že Sophia zvládne aj veľké dramatické úlohy. V roku 1960 produkoval film Vittoria de Sicu Vrchárka, nakrútený podľa vojnového románu Alberta Moraviu. Lorenová v ňom hrá matku, ktorá so svojou dcérou uteká pred bombardovaním. Sama to ako dieťa zažila. Za túto postavu dostala Oscara. Prvýkrát v histórii sa stalo, že vyhrala herečka z cudzojazyčného filmu.
Menej hladký vyzeral osobný vzťah Sophie a Carla. Vzali sa v roku 1957. Ale Ponti už raz ženatý bol (v Mexiku) - a talianska cirkev odmietala jeho manželstvo anulovať. Sobáš so Sophiou nemal vraj platnosť ani pred Bohom, ani pred cirkvou. Vatikán publikoval v novinách ostré články a v nich dvojicu priamo i nepriamo osočoval, vyzýval na bojkot Sophiiných filmov.
Žiť v Taliansku bolo nemožné, hrozil im trest. Striedavo sa presúvali z Paríža do Ženevy, Los Angeles a späť. V roku 1960 dostala Lorenová za úlohu vo filme Čierna orchidea cenu na festivale v Benátkach, a bála sa po ňu prísť. Nakoniec sa dala presvedčiť, hoci Ponti radšej zostal za hranicami. Bola prekvapená, nečakala ju väzba, nikto jej neodobral pas, naopak, vítal ju nadšený dav.
Po niekoľkých rokoch sa Ponti vzdal talianskeho občianstva, stal sa francúzskym občanom. Po legálnej svadbe v Paríži už malo ich šťastné a pevné manželstvo pokoj.
Aj keď nie tak úplne. Ponti bol zvláštny typ obchodníka, v roku 1979 ho odsúdili a dostal niekoľkomiliónovú pokutu za to, že obchodoval s valutami a viackrát pašoval umelecké diela. Bez tieňa kriminality nebola ani Sophia. V roku 1982 si odsedela 18 dní za daňové podvody.
