FOTO - ARCHÍV
Počas veľkonočných sviatkov roku 1921 zastavilo pred bránou kráľovského hradu v Budapešti auto. Maďarského regenta Miklósa Horthyho, ktorý v ňom v tom čase sídlil, vyrušili práve pri obede v kruhu rodiny a oznámili mu šokujúcu správu: prišiel uhorský kráľ Karol Habsburský, ktorý ho žiada, aby mu odovzdal vládu. Pre nesúhlas víťazov 1. svetovej vojny a Horthyho obavy z vojenskej intervencie susedných nástupníckych štátov monarchie však neuspel. Rovnako pochodil bývalý panovník aj o pár mesiacov neskôr. Prvýkrát sa Karol do Maďarska vrátil pred 85 rokmi - 26. marca 1921.
V novembri 1918 opustil Karol ako posledný rakúsko-uhorský panovník svoju vlasť a aj s rodinou našiel exil vo Švajčiarsku. Dokumenty, ktorými sa vzdal vlády, však neobsahovali doslovné vyjadrenia, že sa trónu zrieka natrvalo.
Kým Rakúsko sa stalo republikou, v Maďarsku sa po potlačení boľševickej revolúcie znovu obnovila monarchia, na čele ktorej stál regent Horthy. Práve preto sa Karol rozhodol pre návrat do Maďarska.
Z korešpondencie s Horthym usudzoval, že jeho niekdajší admirál len čaká na okamih, aby mu odovzdal vládu. K návratu ho povzbudzoval Vatikán a najmä hmlistá, ústne sprostredkovaná podpora francúzskeho predsedu vlády Aristida Brianda.
Oficiálne stanovisko dohodových mocností o neprijateľnosti obnovy habsburskej moci pre mierový vývoj v strednej Európe ho neznepokojovalo. Podceňoval aj okolité nástupnícke štáty bývalej monarchie, ktoré upozorňovali, že jeho návrat by považovali za ohrozenie svojej územnej integrity a dôvod na vojenský zásah. Bol presvedčený, že pre vnútornú nestabilitu nebudú schopné zakročiť.
Vhodný čas na návrat prišiel podľa Karola už na jar roku 1921. Do Viedne pricestoval vlakom z Paríža. Nasledujúci deň 26. marca prekročil s pasom pracovníka Britského Červeného kríža maďarské hranice a namieril si to do biskupského paláca v neďalekom meste Szombathely.
Na druhý deň prekvapil v Budapešti Horthyho, ktorý nebol vôbec nadšený. Počas dva a pol hodiny trvajúceho rozhovoru uisťoval Karola o lojalite, tvrdil, že by mu vládu rád odovzdal. Zároveň však zdôrazňoval, že by to pre Maďarsko znamenalo nešťastie, pretože by ho obsadili vojská susedných štátov.
Karol sa večer vrátil do Szombathely, kde vyčkával na zmenu Horthyho postoja. Regent si však už na moc zvykol a nebol ochotný sa jej vzdať. Pomohli mu aj vlády v Prahe, Belehrade a Bukurešti, ktoré hrozili vojenským zásahom, a upozornenie dohodových mocností, že im v tom nebudú brániť.
Možnosť Karolovho návratu rozdeľovala aj maďarskú politickú scénu. Podporovali ho takzvaní legitimisti, ktorí v tom videli príležitosť na revíziu nenávidených trianonských hraníc. Veľmi vplyvný bol však aj tábor jeho odporcov, ktorí zastávali návrat k dávnej tradícii slobodnej voľby kráľa.
Do vlaku, ktorý ho odviezol naspäť do Švajčiarska, Karol nastúpil 5. apríla. Jediným konkrétnym výsledkom jeho akcie sa v lete stalo ukončenie formovania spojeneckého bloku Československa, Juhoslávie a Rumunska, ktorý vošiel do dejín ako Malá dohoda.
Neúspech Karola neodradil. Už o niekoľko mesiacov sa o puč pokúsil znovu. Tentoraz sa nespoliehal na Horthyho, ale zabezpečil si podporu legitimistických kruhov v armáde, ktorých zbrane ho mali vyniesť na trón. Spoločne s manželkou Zitou, ktorá bola ôsmy raz tehotná, pristáli 21. októbra 1921 na západe Maďarska kontrolovanom ich prívržencami.
Na druhý deň sa vypravili vlakom na Budapešť. Sprevádzalo ich zhruba trojtisícové vojsko. Karol dúfal, že sa bleskovo zmocní vlády a dohodovým mocnostiam neostane nič iné, len nový stav akceptovať.
Tajné Briandove sľuby sa znovu ukázali ako chiméra. Rýchla mobilizácia Československa a Juhoslávie umožnili Horthymu tvrdiť, že svojím zákrokom zachraňuje vlasť. Vládne vojská už 23. októbra Karolove jednotky v Budaörosi neďaleko hlavného mesta obkľúčili a po krátkej prestrelke porazili. Karola so Zitou izolovali v kláštore Tihány na brehu Balatonu a ich spojencov zatkli.
Na nátlak Dohody prijal maďarský parlament 6. novembra 1921 zákon o detronizácii Habsburgovcov. Kráľovský pár previezla britská loď po Dunaji do Čierneho mora, odkiaľ zamierili na palube krížniku Cardiff do nového exilu na portugalský ostrov Madeira. Ešte iba 34-ročný Karol tu v nasledujúcom roku nečakane zomrel.
