FOTO - ČTK
Na začiatku 20. storočia bol vo svete pravdepodobne najznámejším Američanom. V záležitostiach amerického západu radil všetkým prezidentom od Ulyssesa S. Granta po Woodrowa Wilsona. Svetoznámym ho urobila jeho šou, v ktorej divákom predvádzal výjavy z indiánskych vojen a unikátne strelecké a jazdecké výkony. Legendárny lovec bizónov William F. Cody, oveľa známejší pod prezývkou Buffalo Bill, sa narodil pred 160 rokmi - 26. februára 1846.
Bill nemal ani 10 rokov, keď sa jeho rodina presťahovala zo štátu Iowa na západ na územie dnešného Kansasu. Čoskoro stratil otca, a tak sa stal ako najstarší syn živiteľom rodiny. Už od 12 rokov pracoval ako vodič volského záprahu, neskôr aj pre známy Ponny Express.
Bill si veľmi rýchlo zvykol na život na amerických prériách a osvojil si zručnosti, ktoré ho neskôr preslávili. Stal sa majstrom v narábaní s puškou, znalcom indiánskej bojovej taktiky a vyhľadávaným stopárom a sprievodcom po divočine.
Keď v roku 1861 vypukla americká občianska vojna, hlásil sa Bill ako dobrovoľník do armády Severu. Pre nízky vek ho síce odmietli, zamestnali ho však ako špióna, ktorý dodával cenné informácie z nepriateľských území. Posledný rok vojny už Bill spĺňal vekový limit a strávil ho v modrej uniforme.
Krátko po skončení konfliktu sa Cody oženil s Louisou Fredericiovou, s ktorou mali štyri deti. Začal pracovať ako lovec bizónov pre spoločnosť, ktorá potrebovala mäso pre robotníkov pracujúcich na stavbe pacifickej železnice naprieč Amerikou. Počas sedemnástich mesiacov skolil údajne viac ako 4-tisíc kusov. Zvíťazil vo viacerých súťažiach v ich lovení a vyslúžil si tým prezývku Buffalo Bill.
Neprerušil ani kontakty s armádou. Generál Phillip Sheridan ho vymenoval za hlavného zveda 5. kavalérie na jej výpravách proti Indiánom na západe. Vyslúžil si za to vyznamenanie od amerického Kongresu.
Popritom stíhal sprevádzať zahraničné návštevy na poľovačkách na bizóny. Pri jednej takejto akcii sa zoznámil so spisovateľom Nedom Buntlineom, ktorý ho svojimi novinovými článkami preslávil na východnom pobreží.
V roku 1873 sa v spolupráci s Buntlineom, ktorý napísal o Billovi divadelnú hru, začala jeho kariéra v šoubiznise. Bill sa v predstavení, ktoré s obrovským úspechom obchádzalo Ameriku, sám stvárňoval.
V roku 1876 rozdúchal náčelník Sediaci býk jeden z posledných plameňov indiánskeho odporu. Pri rieke Little Bighorn porazil 7. kavalériu Generála Georgea Custera. Na odvetnej výprave sa Cody znovu zúčastnil ako zved. Jeho oddiel porazil pri Warbonnet Creeku v dnešnej Nebraske skupinu Čejenov, ich náčelníka menom Žltý vlas vlastnoručne zabil a s výkrikom: "Prvý skalp za Custera!" aj ho oskalpoval.
Kúpil si síce statok v Nebraske, usadiť sa však nedokázal. Život farmára bol preňho málo vzrušujúci. V roku 1883 preto založil svoju slávnu šou "Divoký západ Buffala Billa". Preslávila ho nielen v Amerike, ale aj v Európe. Vystúpil aj pred britskou kráľovnou Viktóriou pri oslavách jej 50. výročia nástupu na trón.
Šou predvádzala divákom tri desaťročia výjavy z divokého západu - smrť generála Custera, ktorého hral Bill, indiánske prepady vozov, jazdu na divokých býkoch či efektné strelecké výkony. Účinkovali v nej aj slávni siouxskí náčelníci Sediaci býk a Červený oblak.
Zaujímavosťou je, že v Billovej šou vystupovali aj ženy, ktoré dostávali rovnaký plat ako muži. V tom čase išlo o priekopnícky čin.
V posledných desaťročiach života začal Cody podnikať. V štáte Wyoming založil mesto Cody, investoval napríklad do siete hotelov a baní. Projekty však na rozdiel od jeho výprav do divočiny úspech nemali, a tak bol aj v pokročilom veku nútený vystupovať. Keď v roku 1917 zomrel počas návštevy u sestry v Colorade, bol nemajetný a zadlžený. Pochovali ho neďaleko Denveru.
Aj keď je Buffalo Billa najčastejšie považovali za nemilosrdného nepriateľa Indiánov, pravda taká jednoznačná nie je. Ako jeden z prvých belochov uznal, že porážka Custera nebol masaker, ale boj, v ktorom Indiáni bránili svoje rodiny a tradičný spôsob života. Zasadzoval sa aj za ich zrovnoprávnenie s väčšinovým obyvateľstvom. Známym sa stal jeho výrok, že všetky indiánske povstania vyprovokovalo porušenie sľubov, ktoré im predtým dala vláda.
Autor: Martin Hagara
