FOTO - ARCHÍV
Veľké národy so silným filmovým priemyslom dokážu z vlastných príbehov urobiť príbehy celého ľudstva. Najlepším príkladom sú Spojené štáty. Kým o osudových zvratoch našich dejín svet netuší, o väčšej šarvátke z obdobia ich rodiaceho sa divokého západu vie vďaka Hollywoodu a klasickému westernu s Johnom Waynom celý svet. Bitka o legendárnu pevnosť Alamo sa začala 23. februára 1836, pred 170 rokmi.
Sotva sa Mexiko v roku 1821 stalo nezávislým od Španielska, začali na jeho severné riedko osídlené územia prúdiť tisíce prisťahovalcov zo Severnej Ameriky a Európy. Mexiko sa nebránilo. Požadovalo síce, aby sa osadníci naučili po španielsky, prestúpili na katolícku vieru a prijali mexické občianstvo, dodržiavanie týchto požiadaviek však nedokázalo presadiť.
Situácia sa vyhrotila v tridsiatych rokoch 19. storočia, keď sa osadníci začali búriť proti mexickej vláde a požadovali autonómiu Texasu v rámci Mexika. Stále viac sa presadzovala myšlienka, aby sa Texas pripojil k Spojeným štátom.
Mexiku vtedy vládol diktátor, generál Antonio López de Santa Anna. Vyslal na sever menšie vojsko, aby Texasanov priviedlo k rozumu. Osadníci sa mu ubránili a Santa Anna sa musel s hlavnou časťou mexickej armády na sever vydať sám.
Veliteľ Texasanov Samuel Houston nariadil roztrúseným milíciám osadníkov, aby sa stiahli. Dve skupiny jeho rozkaz ignorovali. Stoosemdesiatsedem osadníkov a dobrovoľníkov, sprevádzaných asi dvadsiatimi ženami a deťmi, sa pod vedením Williama B. Travisa opevnilo v Alame pri San Antoniu.
Označiť Alamo za pevnosť je prehnané. Išlo o starú misijnú stanicu opevnenú proti útokom Indiánov. Najsilnejšou stavbou bol kostol, okolo ktorého stálo pár budov pospájaných múrom z nepálených tehál a slabou kolovou palisádou. Obrancovia mali niekoľko diel, do ktorých však nemali dostatok munície.
Komplex obľahla asi päťtisícová mexická armáda Santa Annu. Odhodlanie Texasanov hneď ochablo a generálovi ponúkli, že Alamo opustia, ak im zaručí odchod. Santa Anna však chcel urobiť z Alama exemplárny prípad. Požadoval bezpodmienečnú kapituláciu. Obrancovia odmietli.
Mexické delá rozstrieľali slabé múry, spoza ktorých posielali Travisovi muži texaským jednotkám na severe zúfale žiadosti o pomoc. Kým sa tie zhromaždili a vydali na cestu, bolo neskoro.
V predvečer očakávaného mexického generálneho útoku vraj Travis zvolal obrancov Alama a ponúkol im, aby si vybrali, či kapitulujú, pokúsia sa o útek, alebo prijmú boj. Až na jedného si vybrali zostať.
Mexickí vojaci vyrazili 6. marca a napriek zúfalej obrane rýchlo prekonali narušený vonkajší múr. Poslední Texasania sa stiahli do kostola, no ani to ich nezachránilo. Mexičania zabili alebo popravili každého muža.
Ženy a deti nechali odísť aj preto, aby sa rozšírilo, aký osud stretne tých, čo sa im postavia. Podobne ako v Alame Mexičania zmasakrovali aj neďaleké Goliade.
Osud Alama a Goliadu Texasanov nezastrašil, práve naopak. Prekonali nezhody a prifarbené chýry o krutosti "mexických barbarov" rozdúchali túžbu po pomste.
S pokrikom "Pamätajte na Alamo!" prekvapili za niekoľko týždňov Texasania na čele s Houstonom Mexičanov pri rieke San Jacinto a v rozhodujúcej bitke vojny o nezávislosť ju sčasti zmasakrovali, zostatok zajali. Medzi zajatcami bol aj generál Santa Anna, ktorý uznal nezávislosť Texasu. Nemal na výber, inak by ho zastrelili.
K mýtu Alama prispelo, že medzi jeho obrancami bojovali slávne osobností západu: Jim Bowie, otec najznámejšieho zálesáckeho noža, a David Crockett, hrdina osídľovania západu, ktorý bol kongresmanom a prišiel na pomoc Texasu.
Existencia Republiky Texas sa obmedzila iba na niekoľko rokov. V roku 1845 sa štát osamelej hviezdy stal súčasťou Spojených štátov. Vyvolalo to ďalšiu vojnu s Mexikom, ktoré armáda USA rýchlo porazila.
